kolegyňa

normálne ju treba osloviť, veď si to vezmi tak že nemáš vôbec čo stratiť :D

novicer, a ako si na tom vo svojom vzťahu k matke? Tipnem si: Stale ti diktuje co mas robit a vycita ti aky si a hovori ti aky by si mal byt podla nej a tebe sa to nepaci a sucasne citis, ze nemozes s tym nic urobit. Ale sucasne citis, ze ju mas rad? Je to pravda co som napisal, pripadne sa to v niecom odlisuje? Pripadne je niekto iny taky z minulosti, kto sa ti pacil a mal si taketo pocity? Ide o to, ze podobne pocity mozu vzniknut kedysi davno, a kedze ich clovek nema poriese, znova sa to opakuje.

Zhodou okolnosti, aj ja som mal podobny problém ako ty, ale v inej situacii.

Skus sa teda zamerat na svoje pocity voci matke, ci to sedi. Moze to byt primarny spustac, tvoje pocity voci nej.

Tak ked ste obaja novi, potom napisat nieco v tom zmysle, ze ci nahodou nevie, ci sa nechysta nieco pre novych. Ze by bolo fajn, keby sa oddelenia viac spoznali a mohli spolupracovat.

- nie je zadaná, aspoň si to myslím (aj keď myslieť znamená prd vedieť)
- no pozdraviť by sa ju aj dalo, keď sa mi podarí ju stretnúť napr pri výdaji jedla :)
- neviem práve kde inde by som ju oslovil. do jej kancelárie sa ani nedostanem, máme zakázané navštevovať iné pracoviská keď k tomu nie je súhlas nadriadeného.
- jediný kontakt ktorý mám je firemný mail. A bojím sa že keby niečo napíšem, zľakne sa a rovno ten mail označí ako spam/obťažovanie a mám po ptákách :)
- a nechcem ju stalkovať a byť doterný
- ešte pred kovidom ako som nastúpil ja aj ona, bolo bežné že naše oddelenie sa zoznamovalo s predajom kde pracuje ona. Keby som bol aspoň kamarát s nejakým iným predajcom/predajkyňou, ale ich poznám tiež len formálne.

inde ako v jedalni ju oslovit nevies? alebo keby si jej napisal?

Tak ked mozes, tak ju vzdy v jedalni aspon pozdrav a splechni nieco ohladom obeda. Aspon nejaky kontakt, ked sa da. Ale mozno sa neda ani to.

Nechápem tomu, takže ako už je zadaná alebo ako si to myslel

Hmmm takže už sa o nič ani nebudeš pokúšať

Ďakujem všetkým za rady :)

To prisadnutie na obede v závodnej jedálni asi nie je úplne realizovateľný nápad. Predstavte si stôl kde už sedí x jej kolegýň a kolegov a do toho sa tam pritrepem ja, pričom som pre nich takmer cudzí človek. Z toho by mohla byť hanba na x rokov.
Preto ma štve tá kovid situácia, kedy sa kvôli zrušeným akciám nie je možné dať do reči normálne. Čakal som že bude vianočný večierok ale nič.
Kvôli tomu že jej po zaškolení zmenili určitých zákazníkov, už nie je so mnou ani vo formálnom pracovnom kontakte.
Asi to vyzerá že hľadám skôr prečo sa to nedá ako dá, ale verte že pred ostatnými ľuďmi v kancelárii alebo v jedálni, by som sa asi prepadol pod zem.
S tým obedom by som si to ešte vedel predstaviť, keď cca prvý mesiac
ako v minulom roku nastúpila sedávala sama. Tú šancu som ale premeškal :)

Aj nam napises, ci si si k nej sadol na obed alebo tak? Aby sme vedeli ako sa to vyvija :)