Ahojte. Ani neviem, prečo sem píšem. Možno chcem počuť radu, možno sa chcem iba vypísať. Som obyčajné 24 ročné dievča. Mám svoje záľuby, myslím, že som celkom milá... až na to že mám fyzický handicap. Pred pár rokmi som utrpela autonehodu...po nej množstvo operácii a fyzicky na tom už nie som tak, ako predtým. Nosím barle a krívam. Čoraz častejšie sa zmierujem s myšlienkou, že kvôli tomu ostanem sama. Cítim sa osamelo a neviem čo robiť. Je možné že by tento problém skutočne úprimný človek "prehrýzol"? Vďka za prečítanie :)
Osamelá
len mnoho ludi sa zameriava len na to zle :/
nemusíš sa vôbec cítiť smutná, osamelá, všetko je o prístupe k životu :)
Ďakujem všetkým za krásne reakcie. Ste skvelí. ?
Verím, že pre mladé dievča takéto niečo nie je jednoduché ale treba myslieť na to, že žiješ a že si tu :) A sama poznám niekoľko ľudí s fyzickým handicapom ktorí majú vzťah :) Takže všetko sa dá.
vobec ta to nemusi odpisat, viem, ze sa asi citis teraz sama, ale ono mna osobne si clovek ziska sarmom, humorom a neriesim vobec ci ma niekto nejaky handikep alebo nieco, to je nic oproti tomu co sa skryva v cloveku
Ďakujem za krásny koment, je v ňom veľa životnej múdrosti a nadhľadu...je to naozaj tak..
Moja mama je od malicka na vozicku, nikdy nebola sebe stacna... So vsetkym potrebuje pomoc... Nasla si mojho otca, su rozvedeni ale po nom si nasla niekoho dalsieho... Aj co sa tyka priatelstiev, da sa najst ludi, ktori budu mat zaujem o skitocne kamaratstvo... Viem ze to musi byt velmi tazke, zivot nikdy nebyva lahky, ale treba sa na to pozriet tak, ze clovek si musi poradit v kazdej situacii... ak clovek spravne premysla a ma v zivote ciele, zivot mu pomoze ich splnit... netreba sa hlavne nikdy vzdat