Ahojte, chcem sa s vami podeliť o kúsok z môjho života a možno sa tu nájdu ľudia, ktorí by mi vedeli poradiť. Mám 20 rokov a už asi štvrtý rok sa trápim so silnými úzkosťami v spoločnosti. Vždy ma to prepadne v situáciách keď viem, že sa budem musieť s niekým rozprávať, niečo prezentovať a to hlavne s mojimi rovesníkmi. Vždy to príde akoby automaticky a vôbec sa neviem ukludniť a často sa vôbec nespoznávam že z čoho mám taký hrozný stres a strach. Je ťažke s takými strachom žit už tak dlho. Hrozne mi to uberá energiu a ovláda môj život. A pri tom ja práveže mám rad ľudí, rozhovory s ľuďmi a som spoločenský, ale nikdy sa neviem dostatočne uvoľniť pred tými ľuďmi. Nechcem tento problém riešiť antidepresívami, skrátka by som to chcel vyriešiť. Pripadá mi, že kvôli tomu strachu prichádzam a hrozne moc vecí. Nemyslím si, že je to úplne sociálna fóbia, pretože nemám problém osloviť na ulici cudzieho človeka, alebo ísť do obchodu. Skôr to je sociálna úzkosť/stres pred skupinou ľudí a to hlavne v mojom veku. Snažil som sa tento strach aj prekonať a ísť do tých situácii, ale ono akoby sa to nezlepšilo vôbec, alebo len veľmi málo. Niekedy sa cítim už bezradný. Študujem teraz VŠ a viem, že keď sa vrátime normálne do školy, bude mi to veľmi komplikovať život. Je tu niekto, kto si niečím podobnym prešiel tiež? Alebo čo by ste my vy poradili, že mám robiť? Veľmi rád si všetko prečítam a skúsim aj aplikovať do života.
Sociálne úzkosti, strachy
Čo ja môžem poradiť je že keď ideš vystupovať pred skupinou ľudí je ,,dobre povedať vopred ako sa cítiš,,,proste povedať narovinu že máš trocha strach vystupovať pred skupinou ľudí a tým pádom už oni budú nato pripraveni.
Rita toto je dobrý nápad, terapeut to neublíži a môže pomôcť. Lepšie jak lieky.
Ahoj Tomas. V prvom rade ak nechceš daný problém riešiť liekmi, skús aspoň terapeuta. Možno budeš prekvapený ako ti to pomôže. Viem, keďže študuješ , každá "koruna" je dôležitá, ale ak ide o zdravie ???
Mám syna v tvojom veku a s týmto problémom sa "trápime" už pár rokov. Našťastie sa postupne dostavili výsledky a verím , že aj ty raz budeš spokojný, vyrovnaný a šťastný. A ak nastúpiš do školy prosím skús sa na každého koho stretneš pozerať tak, akoby si stretol môjho syna. Ver, že na prvý pohľad nemôžeš ani len tušiť , čím prechádzajú ostatní v tvojom okolí. Mnohokrát ani najleší kamarát sa neprizná, čím si prechádza , alebo prešiel v minulosti. Otvor radšej oči a možno naopak práve ty pomôžeš niekomu a konečnom dôsledku aj sebe. Ver si , nepanikár, váž si sám seba ....veď si na VŠ !! nie všetci to dokážu -:
Držkaj sa a ak budeš chcieť daj mailovku a ozvem sa
Ahoj Tomas, ja trpim tiez socialnou fobiou uz asi od 12tich rokov...teraz mam 19 a stale som sa toho moc nezbavila a mam aj dost nizke sebavedomie...Ak chces, mozme si popisat...kludne mi napis na marecakovat@gmail.com :) budem velmi rada.
"viem, že sa budem musieť s niekým rozprávať,"
Ahoj. Mám aj ja sociálnu fóbiu. Tým, že vyjadruješ strach z budúcnosti "sa budem musieť" si ešte v minulosti. Nemáš tam čosi spracované. A to treba nájsť. Stalo sa ti niečo pod tlakom toho, v súvislosti so strachom zo smrti? Môže to ináč súvisieť s detstvom. Napadá ťa niečo? Čo si musel v detstve? Si tichý chalan? Vyvíjala na teba tvoja matka tlak, že musíš niečo urobiť? Resp. sa musíš tak a tak správať, lebo inak ťa nebude mať rada? Ukázal ti niekto najavo, že keď si sa správal tak, alebo onak, tak nebol s tebou spokojný a ty si vtedy pocítil strach? Pokús sa rozpamätať na to do minulosti. Možno to nájdeš a pochopíš, prečo to bolo, následne ti znova prežiješ a možno sa ti uľaví. Pretože to, čo si v minlosti potlačil, sa ti bude v živote stále ukazovať.
Pociťuješ pri tom aj VINU, keď máš pocit, že si niečo mal povedať, ale si zo strachu nepovedal?
Dg; nezamestnaný starý 53 ročný homosexuálny deviant s agresívnymi atakmi.Treba liečbu.:-(
v takomto pripade ide o diagnozu :( treba odbornika
Keď to nechceš riešiť liekmi, tak sa budeš musieť len prekonávať aby si zvládol tento problém
ahoj tomas, aj ja som prežila veľmi ťažké chvíle kvôli strachu, konkrétne strach z budúcnosti. z mojej skúsenosti ti môžem povedať, že jediné čo mi pomohlo bol kontakt s Pánom Ježišom. Volala som Ho na pomoc, a snažila som sa byť vnútorne čo najviac v Jeho pritomnosti. On ma aj skutočne veľmi pomohol... K tomu je samozrejme potrebné mať s Pánom Ježišom aj nejakú skúsenosť. Ja som úplne na začiatku proste len pozerala svedectvá o vnútornom uzdravení a oslobodení aj od strachu - potom som vnútorne začala hľadať Pána Ježiša a On sa ma skutočne dotkol. Tento dotyk s Bohom si každý prežije sám vždy iným spôsobom - ale určite viem, že ak ho začneš hľadať On sa ti dá spoznať - pretože tak to hovorí aj biblia - že nikoho kto k nemu príde neodoženie ale príde mu v ústrety.
Keď si prečítaš evanjelium tak tam je popísaná základná pravda o Bohu a človeku. Teda že Boh aj napriek akýmkoľvek udalostiam je milujúci Otec a chce aby sa každý človek vrátil k nemu - to je možné skrze vieru v Pána Ježiša. On je živá osoba a ty ho môžeš aj počuť, čím viac sa k nemu budeš približovať tým viac budeš vnímať akými cestami ťa vedie...On ťa vyvedie aj zo strachu - aj keď to bude samozrejme určitá cesta, stojí to za to. Ja sa vďaka Nemu dnes po 4 rokoch nebojím - sama spať doma, tmy, výťahu, psov, korony...na strachu z budúcnosti stále spolupracujem ale aj tu je Pán Ježiš veľmi trpezlivý a pomáha mi. On je Láska a keď zacítiš ako ťa miluje - postupne sa prestaneš báť ...Držím ti palce - určite to skús :-)
Ale to je dno samé dno a 54 vokou sa to nezmenilo.Není o čom.
