čo je to somnou

Príspevok v téme: čo je to somnou
hnedovlasedievca

Ahojte všetci asi to bude trosku dlhší text tak dúfam,že si to niekto prečíta a budem veľmi rada keď mi niekto aj poradí.
Mám 16 rokov (už skoro 17) a nikdy som nemala vzťah.Naposledy som bola zaľúbená v 13tich.Ide totiž o to,že možno od mojich cca 14-15 rokov sa bojím lásky.Teda ani nie,že bojím lásky ako takej ale skôr sa bojím pustiť si niekoho k sebe bližšie.
Proste keby sa mi aj niekto páčil asi by som ho bola schopná odmietnuť zo strachu aj napriek tomu,že by som ho mala rada.
Som človek ktorý dokáže snivat a rozmýšľať o láske každý deň aj niekolko hodín.Niekedy si prídem ako beznádejný romantik. Ja viem,je to divne ale niekedy mám pocit,že žijem v mojej hlave až moc.Mám rada svoje predstavy a lásku si v mojich predstavách užívam.Citim sa celkom šťastne keď na to myslím.No potom sa tak zastavím a prestanem lebo sa zľaknem a začnem sa obávať,že čo keď je to len v mojej hlave také pekne a v realite sa mi to vôbec nebude páčiť.A potom začnem mat strach taky naozajstný strach z toho,že by som zase niekoho odmietla aj napriek tomu,že by som toho človeka ľúbila.Že by som v realite bola chladná a bezcitná.
Na jednej strane sa bojím zaľúbiť a bojím sa toho dosť...celkovo vzťahov a tak a mam hrozný strach z toho,že by som raz ostala celý život sama bez partnera,že nikdy by som nikoho nemala a nikdy nič nezažila.Popravde to by bola celkom smutná predstava pre mňa lebo fakt strašne rada by som chcela zažiť ten pocit niekoho ľúbiť a keď ten niekto ľúbi teba a že niekto tu pre teba je.Viem,že vzťahy a láska nie sú len o pekných veciach... Ja si to dosť dobre uvedomujem,že k láske patria aj hádky aj zlé obdobia.
Ale naozaj neviem co je to somnou :( a strašne ma to trápi...
Potom som čítala na nete aj také veci,že existuje aj také niečo že aromantik asexuál a ze to je človek co nemá romantické city k nikomu a že ich nikto nepriťahuje a to ma dosť vydesilo lebo na všetko už existuje nejaký názov.
Fakt neviem čo mám za problém...
Vzdy ma chytí taká smutná nálada,že si dakedy aj poplačem,že prečo ja som taka nenormálna,že ja sa bojím a podobne... A pritom je to taky pocit,že chceš aj nechceš ale pritom by som strašne chcela len radšej utečiem keď viem,že k niečomu by malo prísť.Proste príde na mňa taka smutná nálada úplne kedy ma rozplače každá pesnička o láske alebo už len nejaká fotka kde je nejaký pár a predstavujem si potom seba vo vzťahu.A pritom ja som šťastná a som rada keď niekto je vo vzťahu a vidím ako sú spolu šťastní no zároveň mi je potom tak smutno,že každý má už niekoho a ja nie.Naozaj obdivujem niektoré dievčatá ako dokážu skákať zo vzťahu do vzťahu a každú chvíľu sa im páči iný chalan a neboja sa toho s niekym chodiť... dokonca sa neboja ani bozkávať sa len tak s hocikym a tak,čo ja by som nedokázala.Ja sa len čudujem,že prečo som ja taka divná.Kazdy mi hovoril,že to je normálne báť sa toho a že mám z toho obavy ale podľa mňa to normálne nie je keď skoro všetky dievčatá ktoré poznám co majú 16 a viac a možno aj také,ktoré majú menej rokov napr. 14-15 sa neboja a dávajú sa úplne v pohode do vzťahov.Fakt by som nechcela byť celý život single ale s mojim blbym prístupom to možno aj tak ostane... Ja len dúfam, že nie som nejaký aromantik alebo čo.
Ja viem,že niekedy hlboko vo mne je ten cit ľúbiť ale asi som moc uzavretá alebo ja netuším :/
Viem,že si poviete,že ale ved máš len 16 načo to riešiš keď máš celý život pred sebou... ale keď mňa proste vždycky niečo trápi a strašne rozmýšľam do budúcnosti. Čo je to somnou :((

Simonella

ahooj, take veci som v tvojom veku riešila aj ja :D (teraz mam o 10 rokov viac). A akú radu by som dnes dala svojmu mladšiemu ja, a teda aj tebe?? NERIEŠIŤ TOĽKO :). Naozaj. Nezamyslaj sa zbytocne nad takymi vecami, neboj, neostanes navzdy sama ani nie si ziadny aromantik či asexuál :D. Všetko príde kedym má. Naozaj. Ja som svoju lásku spoznala v 23-ke :). Predtým, v tvojom veku, som síce mala vzťah, ale dnes to ľutujem. Bola to strata času a radšej som si mohla užívať s kamaratkami mladost, slobodu, parties, atd.. nemusis sa hned viazat v takom veku. Ja som mala taký vztah ze kvoli nemu som prisla skoro o vsetkých priatelov a travila cas len s ním. No bola som maldá a slepo zamilovaná. Teraz to lutujem. Takze moja rada - Uzívaj si mladost , zameraj sa na iné veci, svojim hobby, sebe, a ten pravý príde, to si bud istá. :)

ahjajjaj

Ahoj, ja som bola prvýkrát tak ozaj zamilovaná až ako 18 ročná. Ako 16 ročnej sa mi niekto síce veľmi páčil, ale to bolo len také snívanie, nikdy sme si s tým chlapcom nevymenili viac než 1 vetu.
Podľa mňa sa nezaoberaj príliš tým, že sa lásky bojíš. Zatiaľ u Teba nie je reálna, tak sa ani nemusíš ničoho báť. No a aj pri láske musí mať človek rozum, keď ho dokáže pritom používať, menej sa zraní.