Ahojte, mam 2 súrodencov. Staršiu a mladšiu sestru. Ja mam 14 rokov, a moje sestry majú 16-Katka a 13-Lucka. A Lucka, ta mladšia sestra ma anorexiu. Teda už bola v nemocnici na psychiatrii a teraz sa lieči doma. Od lekárov ma nariadené jest 9 veľkých porcií za deň. A my ako jej sestry to musíme jest tiež. Lucia aj tak neje toľko koľko by mala a neje žiaden cukor ani sladkosti. Tie hlavné jedla musíme jest s nou a také isté porcie aby sa necítila odsúdená. Najprv sme to trpitelsky jedli no teraz už protestujeme lebo priberame lebo jeme okrem toho aj sladkosti ktoré rodičia nemôžu dat jej tak ich dávajú nám. A my si sladké nevieme odoprieť lebo sme ešte okrem depresie vpohode. A stále sa nám pozerá do tanierov a stále nás sleduje keď cvičíme a co jeme, co robíme... Ja s Katkou sme sportovkyne tak každú zimu okrem tejto trénujeme vnutri. Ale teda teraz nás rodičia vyháňaju trénovať von aby sa Lucke nezhorsil stav keď nás vidí cvičiť. Keď už teda cvičíme vonku tak za nami dojde von a vždy si niečo nájde co tam pri nás bude robiť. Veľa vecí robíme pre jej dobro no veľa ráz už si neudržíme jazyk a niečo povieme. Potom to dojde do hádky... A skončí to tak ze sme poslané do izby a mame z nej depky. Otec si ju vždy zástava aj keď máme my jasne pravdu no vždy ju má podľa neho iba Lucka. Mama sa nás snaží chápať no sama niekedy nevie co ma robiť. Lucka nás stále ohovára a osocuje aj keď to počujeme a veľmi nás s nou porovnáva. Naš to strašne rani a Lucka si neuvedomuje co nám to spôsobuje. My si plne uvedomujeme že je chorá ale ona nás svojim správaním privedie na psychiatriu. Vyslovene sme už v depresii a nevieme ako sa mame správať k sebe, k nej a vôbec co mame teda robiť. Rodičom sme to už povedali no oni to neriešia.
