Ani neviem kde začať, toto je problém s ktorým bojujem už ako som vstúpila do pracovného života. Po škole som sa zamestnala ako psychologička v jednom zariadení cez projekt. Tu však psychológ už bol, kmeňový, a ja som nemala čo robiť, keďže mal všetkých klientov on (je to soc. zariadenie pre deti čiže klientela sa tu mení veľmi málo, väčšinou dieťa príde a je tu do 18náskty a stále plný stav, čiže žiadny noví klienti). Kolega mi odmietol zveriť niekoho, ani po supervízií nesúhlasil, keď som dala výpoveď, lebo však nebudem pracovať niekde, kde musím sedieť v kuchyni lebo nemám ani svoj priestor a celý deň ani žiadnu prácu, sa mi kolega priznal, že mi nedal klientov lebo sa bál konkurencie a že príde o prácu ak by som si získala sympatie detí. Zo začiatku som sa aj snažila robiť skupiny, prevencie, všetko márne. Vždy bol proti mne a robil mi peklo, zakazoval mi robiť veci, robil zle a toto som vydržala rok. Nadriadení sa k situácií staval benevolentne, vyjadril mi sympatie ale nič neurobil. Našla som si druhú prácu a ja nechápem. Síce už mám kde sedieť ale som tu tretí mesiac a k ničomu ma nechcú pustiť. Snažím sa, pýtam sa, prosím sa. Opäť mi kolegyňa sľúbila, že ma už konečne dnes zoberie pozrieť sa na vyšetrenie (testy s ktorými pracuje už mám naštudované len v praxi to potrebujem vidieť, aby som to mohla začať robiť) a zas sa na mňa vykašlala. Robí to stále. Keď sa jej spýtam že by som to rada videla či môžem tak vždy no veď hej veď uvidíme a zatiaľ vždy nič. Ja som opäť na detašovanom pracovisku, čo viem, v hlavnej budove kolegyňa čo nastúpila v ten istý deň ako ja už sama vyšetruje klientov. Ja opäť len sedím, snažím sa, prosím a nič z toho. Ja už fakt neviem ako mám postupovať. Ísť za šéfom a pýtať sa jeho? Len tu je riziko, že potom si kolegyne znepriatelím a som s nimi v jednej budove. Alebo ticho trpieť a čakať a snažiť sa, možno sa niečo zmení? Len som z toho strašne frustrovaná a nenaplnená, ja to naozaj chcem robiť. Prosím poraďte, stretli ste sa aj vy s niečím takým v práci
Chcem pracovať no musím ticho sedieť
Možno by bolo dobre sa osamostatniť
presne tak podla mna by si sa v tomto smere mala posunut dalej
Ano zo sedením a pracovanim hlavne ked je to 8h denne ma mnoho ludi problemwww.zdravie.sk
mozno treba hladat uplne niekde inde
Tu sa tazko radi. Neuvazovala si o otvoreni si sukromnej praxe, pripadne kedze si psychologicka, ze by si poskytovala za financne poplatky nejake online poradenstvo z domu? To by vyzeralo ako mozne vychodisko pre teba. Kto v pracovnych kolektivoch medzi ludmi stale len trpi, tomu by pochopitelne pomohla praca z domu. Ked sa raz robil vyskum, ze v ktorej pracovnej sfere su ludia najstastnejsi, tak vyslo, ze najstastnejsi su zivnostnici. Pochopitelne, zivnostnik je sam sebe panom, tak preto.
A co by si klientovi s takymto problemom poradila ty? Kym najdes odpoved, pracuj na sebe, najdi si online kurzy, studuj, zlepsuj sa.
Nepomoze ti zmenit zamestnanie.
Si psychologicka, uz si mala vediet, kde je chyba a ze pojde s tebou do kazdeho zamestnania.
Doba je zla. Necuduj sa, ze sa boja o pracu, hlavne, ak vidia, ze si moc snaziva. To je ta chyba, kvoli tomu sa citia ohrozeni. Ja chapem, ze chces pracovat, ze svoju pracu mas rada, ale ludom to nemozes davat tak okato najavo.
Zvol laxnejsi pristup a daju ti aj klientov.
Tot vsjo.
Ja mam pocit, ze ty si sem uz pisala.
Nechapem ale ked niekto sa boji konkurencie v tomto obore.
Lebo dlho sa caka na vysetrenie k psychologom, tak si myslim, ze je po tom logicky velky dopyt a su dlhsie cakacie doby.
A to nemozes ist robit sama?
Nechcem byt taky ze by som sa chcel v tebe moc vrtat, ale nemas nahodou tak trochu tendenciu k zavislej poruche osobnosti?
Lebo kebyze ano, mohol by to byt pre teba problem v sebapresadeni a je mozne, ze tvoji kolegovia to vycitia a zneuziju. To je jedna otazka.
Lebo ja mam tento problem(nie som ale psycholog) .
Ta druha je, ci ta firma pre ktoru robis za to zinkasuje nejake peniaze a ci ty dostanes za to zaplatene. Aj ked "nic" nerobis a len cakas kedy nieco robit budes, aj ked sa dozadujes prace.
Ja na tvojom mieste by som vyskusal ist robit do nejakej psychiatrickej nemocnice. Tam je vela ludi. A mala by si skusenosti. Ale mam z teba pocit, ze chces robit len s detmi.
