Ani neviem kde začať, toto je problém s ktorým bojujem už ako som vstúpila do pracovného života. Po škole som sa zamestnala ako psychologička v jednom zariadení cez projekt. Tu však psychológ už bol, kmeňový, a ja som nemala čo robiť, keďže mal všetkých klientov on (je to soc. zariadenie pre deti čiže klientela sa tu mení veľmi málo, väčšinou dieťa príde a je tu do 18náskty a stále plný stav, čiže žiadny noví klienti). Kolega mi odmietol zveriť niekoho, ani po supervízií nesúhlasil, keď som dala výpoveď, lebo však nebudem pracovať niekde, kde musím sedieť v kuchyni lebo nemám ani svoj priestor a celý deň ani žiadnu prácu, sa mi kolega priznal, že mi nedal klientov lebo sa bál konkurencie a že príde o prácu ak by som si získala sympatie detí. Zo začiatku som sa aj snažila robiť skupiny, prevencie, všetko márne. Vždy bol proti mne a robil mi peklo, zakazoval mi robiť veci, robil zle a toto som vydržala rok. Nadriadení sa k situácií staval benevolentne, vyjadril mi sympatie ale nič neurobil. Našla som si druhú prácu a ja nechápem. Síce už mám kde sedieť ale som tu tretí mesiac a k ničomu ma nechcú pustiť. Snažím sa, pýtam sa, prosím sa. Opäť mi kolegyňa sľúbila, že ma už konečne dnes zoberie pozrieť sa na vyšetrenie (testy s ktorými pracuje už mám naštudované len v praxi to potrebujem vidieť, aby som to mohla začať robiť) a zas sa na mňa vykašlala. Robí to stále. Keď sa jej spýtam že by som to rada videla či môžem tak vždy no veď hej veď uvidíme a zatiaľ vždy nič. Ja som opäť na detašovanom pracovisku, čo viem, v hlavnej budove kolegyňa čo nastúpila v ten istý deň ako ja už sama vyšetruje klientov. Ja opäť len sedím, snažím sa, prosím a nič z toho. Ja už fakt neviem ako mám postupovať. Ísť za šéfom a pýtať sa jeho? Len tu je riziko, že potom si kolegyne znepriatelím a som s nimi v jednej budove. Alebo ticho trpieť a čakať a snažiť sa, možno sa niečo zmení? Len som z toho strašne frustrovaná a nenaplnená, ja to naozaj chcem robiť. Prosím poraďte, stretli ste sa aj vy s niečím takým v práci
Chcem pracovať no musím ticho sedieť
eva- celebrita fb si to ty? ako rada ta tu vidim... ked citam tvoje prispevky tak v nich vidim samu seba ver ze ked mi je tazko tak si ta citavam pretoze aj ja uz 4ty rok trpim v jednom hlupom zenskom kolektive... ale bohuzial nemam inu moznost zivit sa musim a jedine co ma drzi je viera v lepsiu buducnost.. prajem ti aspon takto pekny vecer
Myslim, ze by bolo dobre sa asi porozpravat s nejakym nadriadenym este raz a dokazat ze mas na to aby si to zvladla.
Tak nepros a proste si dupni
Celkove to vo vseobecnosti v pracovnych kolektivoch ide dolu vodou. Nielen medzi psychologmi, ale vsade. Vsade same sikanovanie, vsade same intrigy a vsade hlupi sefovia, ktori veria intriganom a povyhadzuju si najlepsich zamestnancov, vsade same nespravodlive vyhadzovy predovsetkym pre sikovnych a extremne snazivych mladych ludi. Boh (alebo osud?) sa na toto uz nemohol pozerat a coronou su najviac zasiahnute prave tie kolektivy, kde sa najviac intrigovalo a kde hlupaci sefovia verili len intrigam. Nemohli mat pracu tí najlepsí? Tak nech ju teda nema nikto. Ten dobry, sikovny a snazivy mlady clovek si tu nezamestnanost odtrpi rad, ked vidi, ze aj intriganom sa usla taka ista nezamestnanost a ze aj hlupym sefom, ktori len intriganom veria, sa usla taka ista nezamestnanost. Raz uz musel prist nejaky trest ci od Boha / od osudu... Zasiahla akasi vyssia moc. Uz rok bez prace pre vsetky intriganske kolektivy s hlupymi sefmi, ktori veria intriganom. Skontaktuj sa s nejakym ITckarom, zaplat mu, nech ti urobi internetovu stranku, na ktorej budes poskytovat online psychologicke poradenstvo za peniaze. Alebo si zriad audiotextove cislo na telefon a rad´ ako psychologicka po telefone. Aj to by si mohla skusit, mas to vystudovane, nic ti v tom nebrani aspon to len skusit. Si este prilis mlada, mas ruzve okuliare a veris, ze by ti v nejakom kolektive mohlo byt dobre. Ale ja ti hovorim, ze nemohlo! Co by si povedala, keby si mala 22 rokov pracovneho zivota za sebou, vystriedanych tak zo 20 zamestnani a vsade sa pozerala iba na to, ako sancu udrzat sa na pracovisku maju iba fajciari a lenivci neovladajuci ani len jazyk krajiny, v ktorej pracuju uz dlhe rokyy a ako sancu byt povyseni maju iba intrigani? Ako vsetci sefovia len intriganom veria a ty zase veris v Boha a myslis si, ze si musis na pracovisku konat podla svojho najlepsieho svedomia, cize nefajcit, nelenosit a riadne makat, byt najväcsi snazivec a vsade sa ti ujde raz a navzdy len a len nespravodlivy vyhadzov, tak pomaly prestavas verit, ze existuje Boh, ked sa na toto pozera a nezasiahne. A potom zrazu zasiahne a pride corona a tu nezamestnanost si odtrpis naozaj rada, ked vidis, ze spolu s tebou-dobrou trpia aj tí zlí :)
Myslis si, ze realita nie je o tom, ze v obchode za kasou moze zostat iba predavacka, ktora kradla z kasy a svedkyna musi ist do prdele a dostane nespravodlivy vyhadzov? Myslis si, ze realita nie je napriklad aj o tom? Ver, ze je!!! Toto ma naucil zivot. Nebudem spokojna, kym si nenajdem pracu bez kolektivu (práca z domu, podnikanie...). Kym verim, ze si raz taku pracu najdem, dovtedy ma este moj zivot zmysel. Keby som tomu neverila, nebola by som uz medzi zivymi. Davno by som bola po samovrazde. Iba viera v lepsiu buducnost ma drzi pri zivote. Som nezamestnana. Trpim tym, no zaroven sa tesim, ze spolu so mnou-doboru trpia aj tí zlí. Za takychto okolnosti trpim rada. Naozaj rada. Maj sa pekne a zameraj vsetky svoje myslienky a vsetku svoju psychicku silu a energiu na jediny ciel: pracu bez kolektivu :) Dobru noc a sladke sny o praci bez kolektivu ti zelam. Ked si nenajdem pracu bez kolektivu ja, tak po neuspesnej samovrazde budem tvojou klientkou :):):) Ta posledna veta bol vtip.
Ja uz dlhsie hovorim, ze kazdy psycholog potrebuje psychologa.
Ak ti mozem poradit, rob nieco ine. Do tohto chod, az budes mat na to zacat sukromne, kde ti do toho nikto nebude kafrat.
V zivote by som sa u takych stroskotancov neliecil, ani si od nich nepytal radu. To oni potrebuju v prvom rade pomoc, ako sa spravat k ludom, potrebuju lekciu z laskavosti, a z toho, ako nebit chamtivcom, ktory vytlaca inych, v strachu, z pracovnych pozicii. Od takych ludi sa liecit? Ved sami potrebuju pomoc. Nie , neprosim.
Veľa ľudí sa bojí konkurencie čomu nechápem, lebo by ste mohli byť tím.
je to niečo podobne ako šikana. Ale vieš čo mne pomohlo? Ked som sa poriadne nastval, lebo som mal toho dost a povedal som mobistovi (mobing) ako sa veci maju. potom som sa ozval ohladom sikany zo strany kolegu na personalnom a bolo vybavene. Preto ak nastupis 3. krat do roboty a znova bude to iste - odporucam problem pomenovat na tych vyssich miestach - riaditel, personalne, ze "zazivam mobing rieste to, lebo ja s tym nic robit nemozem". A je jedno ci sa ti vtedy bude triast hlas. Mne sa triasol a je to normalne podla mna. Aj psycholog je clovek.
tak drzim palce
uf gratulujem aj tak no viem ze je to tazke. Keby som tam bol riaditelom ja, tak vyhodim ich odtial a dam tam mladych normalnych ludi. drzim palce nech si najdes novu robotu. A to ze si s tym isla na toto forum, kde uz skoro nikto nechodi a zrovna s takymto problemom, to musela byt odvaha.
Ale aj tak ten inspektorat prace nemusel byt zly napad.
Inak, tebe sa nezda, ze aj ta kolegyna, mozno aj mnozne cislo, kolegyne, nie su celkom v poriadku a potrebovali by psyhologa?, to jednanie, neprofesionalny pristup, nervy tomu napovedaju.
