Ahojte, neviem kde zacat aby to malo hlavu a aj patu.. Mam 31 rokov, byvam a pracujem 5 rokov v BA. S priatelom sme si prave kupili domcek blizko BA cize nakoniec tu zakotvim comu sa aj tesim. Ja povodne pochadzam z inej casti SK, ako je Ba a teda tam mam stale oboch rodicov a este jedneho brata ktory byva s rodicmi v dome. Brat ma pomalicky 30 rokov. Starsi brat je uz par rokov zenaty a je z domu prec. Teraz k veci a dovod preco sem pisem. Trapi ma ista vec, neviem ci som nejak naviazana na rodicov, alebo na miesto, kde som zila od prichodu z nemocnice, ale stale sa potrebujem vracat domov. Nie casto, ale vzdy ma to sem taha. Chcem aspon raz za mesiac prist domov a stravit cas s rodinou. Je tu len jeden vazny dovod za ktory sa sem az nerada vraciam a za ktory vzdy rozmyslam ci naozaj ist domov alebo nie, moj otec. Mamine som vela krat povedala ze nechapem ako to s nim este moze vydrzat, ze ja by som uz odisla davno. Viac krat mi na to povedala ze keby ma odist kam, tak okamzite ide. Mamina je z mojho otca tiez na prasky, len ona je v podstate taká nesmela, zakriknuta osobnosť ktora sa nikdy neodvazi k vaznemu kroku a radsej trpi. Otec je tak strasny cholerik akeho som v zivote nezazila. Miestami mi pride ze to prechadza az k psychopatovi. V zivote nas, alebo maminu nebil, samozrejme ako dieta som dostala par krat po zadku ked som nieco vyviedla, ale to beriem za normalne. Ale ako si ja mojho otca pamatam a aj budem do smrti pamatat, tak len tak, ze stale vrieskal a ziapal po nas. Neda sa to pomenovat ako krik, pretoze to bolo 100x horsie, proste totalne ziapanie z coho bol vzdy cerveny ako paprika a uz sme len cakali ci ho z toho neporazi. Ide mi o to ze ci je normalne aby aj po tomto som mala stale potrebu ist domov aj ked viem co doma zas bude. Ja moj domov miluje, prezila som tu 10 000 krasnych chvil a samozrejme aj tych zlych, ale stale sem chcem ist. Minule som rozmyslala ci mi vlastne nieje luto mojej maminy a preto sem chodim, alebo co vlastne... Prosím mate, alebo ste mali aj vy taketo situacie kedy ste nevedeli ze preco a kvoli comu nieco robite? A ci je vlastne dobre ze sem stale chodim ked mam uz svoj zivot s priatelom a moja navsteva. rodicov by mala spocivat len v tom, ze prist na par hodin a odist prec? Co je vlastne spravne? Prosim blbe komentare citat nepotrebujem, takze poprosim bez nich. Jednoducho som sa asi chcela len vyrozpravat... dakujem
Nažívanie s rodičmi a otec totalny cholerik
to co citis a ze ta to trapi je podla mna prirodzene. otec ak je ozaj chory, tak proste ta nervozita a vsetko bude podla mna sposobene tym, ak nie tak to bude ina diagnoza
moze byt, ze je taky nervozny z tych zdravotnych problemov a liekov, mozno ma aj vysoky tlak. nepije nahodou privela kavy?, aj z toho su ludia casto nervozni.
mohol by chodit aspon na dlhe prechadzky alebo na bicykel, ale to ho asi nedostanes. este kvalitnu stravu na nervy, ukludnujuci caj a pod. by mohol.
Cholericki nervaci a citovo chladni ludia zvyknu nasledne ochoriet na cukrovku.
ľudia s diabetom mávajú väčšie výkyvy glykémie počas dňa, a pôsobí to aj na nervovä sústavu spôsobom, ako píšeš.
No a co to v nom spustilo?
Ked spominas, ze kedysi sa s nim dalo a tvoja mama by si takeho vrestiaka asi nezobrala.
Opytaj sa mami, kedy sa to zmenilo. Vrieska len po vas dvoch, alebo aj po bratoch?
Taha ta to domov mozno preto, ze ty to mas vyriesit a podvedome to tusis.
Moj otec je totalny antitalent do sportu. Ma 58 rokov a aj zdravotne problemy, ako napr. cukrovka, co sa necudujem, ze vraj nervozny ludia ju mavaju a kopec dalsich chorob. Cize otca na sport nedostanem. Jeho zaluby su sediet a pozerat tv - hlavne Slager a Senzi a v garazi obcas nieco robi, ale nic podstatne. Mamina ho uz 7 rokov prosi aby dokoncil jednu stenu v kuchyni. Mame tam stary obklad ktory je treba dat prec a stenu omietnut a vymalovat, ale stale k tomu neprislo. A ked si mu to dovolime 285 x pripomenut tak len vrieska ze on nebude robit co my chceme. Vzdy bol taky ze urobil len co jemu vyhovovalo, ale ze vraj kedysi sa s nim dalo. Teraz sa uz s nim neda vobec. Moze vam odprisahat ze asi 2 alebo 3 roky je to uz len tak, ze by nepresiel jeden den aby moj otec nevrieskal bud po mojej mamine, po mne ak som doma a samozrejme po tv ked sa riesi politika. A dokonca 8 dni z 10 vrieska hned ako otvori oci. Ako neviem ako toto vsetko vyriesit. Ale ja som uz psychicky vycerpana a to si neviem predstavit co mamina. Hovori sa, ze dcera si hľadá partnera podla svojho otca. Budem sa do konca zivota modlit aby moj priatel taky nebol ako moj otec, lebo to by zivot na slucku.
keby mal nejake zmysluplne hobby, alebo sport by mohol pomoct. nieco ho zrejme frustruje, ale takych rodin je spusta, mozno aj kazda druha.
Dakujem za reakciu.. Ako popravde, my si v podstate vsetci myslime, ze moj otec by mal ist k psychiatrovi, ale to sa nikdy nestane a praveze on sa este tvari ze jemu je ublizovane. Akurat minule na stv bola reklama na damsky klub a hovorili tam o domacom terore. Akurat ked sme boli vsetci spolu v kuchyni. A teda trafena hus zagagala, pretoze moj otec sa otocil na maminu a jej povedal ze nech si to pozrie to je nieco pre nu kedze ona ho terorizuje. Tak mu mamina povedala ze ci to nie je nahodou opacne. Tak podla neho nieje, lebo ze ju nebije. Tak ja som na zaver k tomu smelo dodala ze aj psychicky teror je teror a ze to neustale vrieskanie a ponizovanie do toho spada. On si mysli ze je najmudrejsi a my sme len obycajne trubky. To ze sa stale zastanem maminy tak aj ja som uz taka ista a ze vraj ked sa mi nepaci nemusim ani domov chodit. Ako fakt si neviem predstavit ako moja mamina s nim ide dalsich 20 rokov fungovat. Skor ona skonci na psychiatrii. Bohuzial teraz maminu do bytu nemame kam zobrat, pretoze je to garzonka a ledva sa my zmestime, ale do domu ju urcite budem bravat. Brat ju tiez k svojej rodine volava, len mamina kvoli praci stale nemoze cestovat a vela krat to z jej strany padlo. No budeme musiet casom nieco vyriesit.
Otec by mal brať lieky, nie je to hypochondria, ale neuróza + aj niečo ďalšie... to neviem. Je prirodzené, že máš rada svoj domov a aj svoju mamu, a že cítiš raz za mesiac potrebu navštíviť ich. S priateľom by si sa mohla dohodnúť, že by si pozvala mamu do Bratislavy na víkend, či by mal niečo proti tomu. Samozrejme, nie teraz počas korony.
