Ahojte,
prvýkrát vo svojom živote sa uchyľujem k vyhľadaniu pomoci takýmto spôsobom.
Práve zažívam rozpad vzťahu, o ktorom som si (opäť raz) naivne myslela, že by mohol mať nejakú budúcnosť. Nechcem sa však vzdávať, aj keď mám silné sklony k ľutovaniu a opúšťaniu sa. Som si vedomá svojich chýb a chcem na nich pracovať. Teoreticky mnohé veci ovládam a viem, že sa nedokážem zbaviť určitých nesprávnych vzorcov, ktoré mi bránia v tom byť šťastná a vďačná. Neviem to však akosi aplikovať do praxe. Som totiž už nesmierne vyčerpaná a sklamaná. Z večného skúšania, tej večnej viery, že tentokrát to bude iné. Zakaždým sa ale akosi nakoniec ocitnem v tom istom bode. V slepej uličke. Keď som opäť niekomu dovolila vstúpiť do svojho srdca a ten niekto sa pri prekonávaní prekážok rozhodol, že je lepšie pred problémami zatvárať oči a radšej ma odstrihnúť, než sa to snažiť vyriešiť. Chcela som len, aby napriek nepriaznivým okolnostiam dotyčný ukázal, že mu za to stojím. Ale nestojím. Je to dôkaz jeho nevyspelosti alebo dôkaz toho, že som si len príliš naivne zidealizovala to, čo bolo medzi nami? A je na tom niečo zlé? Veriť, že láska dvoch ľudí má byť dosť silná na to, aby prekonala nepriaznivé okolnosti a neprajnosť iných ľudí? Asi si myslíte, že hovorím moc všeobecne, ale moja introvertná povaha nedovoľuje, aby som to tu všetko rozpísala. Ani tu nechcem vyplakávať. Viem, že za nejaký čas to bude lepšie. Ale skrátka, cítim sa momentálne osamelo. Nemám sa komu zdôveriť. Ľudia, ktorých mám okolo, hoci sa ma snažia podporiť, nemajú moc pochopenia, prečo sa tak trápim. Veď sa mám zdanlivo fajn, vo všetkom sa mi darí. Teda, okrem vzťahov. To, že mám 28 rokov a stroskotal ďalší vzťah, do ktorého som vkladala nádeje, vraj nič neznamená. Nie som jediná. Viem, že nie. To ale neznamená, že sa s tým uspokojím.
Len mi tak napadlo, či by tu nebol niekto, kto by chcel pomeniť nejaké skúsenosti a postrehy, možno získať nového kamaráta, niekto, kto by možno kúsok chápal, čím si prechádzam, prípadne len tak pokecal o živote. Môžeme sa navzájom povzbudiť a skúsiť veriť tomu, že aj na nás tam niekde to šťastie ešte len čaká.....Keď tak, uprednostnila by som súkromnú komunikáciu (môj e-mail: mustakoivu@seznam.cz)
vraj všetko prebolí, ale...
uz je to lepsie?
neviem teda myslím, že ozaj všetko chce čas a v živote sa všetko deje pre niečo ;)
Amoremioo: tak v nahraditelnych vztahoch s expiracnou dobou urcite, tam to takto plati zakonite
Vies co je chybou? Ze predpokladame ze niekto bude s nami cely zivot, ludia sa proste schadzaju a rozchadzaju to je proste tak.
netreba sa vzdavat. proste niekto to trafi na prvy krat a niekto si potrebuje prejst viacerymi vztahmi. hlavne na to netreba tlacit a silou mocou chciet aby to bolo hned vazne. na vsetko treba cas
Poznám tieto pocity, tiež som prežil kedysi rozchod a tiež som si hovoril, že som zlyhal ako partner. Ak máš navyše "silné sklony k ľutovaniu a opúšťaniu sa." tak to prežívaš dvojnásobne ťažko.
Ale asi v každom je niečo takéto, nie si v tom výnimka. U mňa najlepší liek bolo začať niečo robiť. Niečo, na čo sa upriamila moja pozornosť a čo ma potom potešilo, keď sa podarilo. Aj manželku som si našiel nakoniec tak, že sme mali spoločný záujem a chodili sme spolu do jednej partie. Takže sme vôbec neriešili náš vzťah a naše chyby, proste sme sa spolu venovali tomu nášmu záujmu a mali sme spoločných priateľov. A tak sme sa spoznali a naučili sa spolu fungovať.
www.youtube.com
Skus najprv hladat chybu v sebe, a az potom v iných .
je to take klise ale hovori sa to presne preto, pretoze je to pravda...casom proste zabudnes, tvoj zivot pojde dalej, najdes inu lasku...
drzim palce, aby si sa z toho dostala a aby si nasla cloveka, s ktorym bude vsetko dobre a ktory ti uz neublizi!
Častokrát človek ide natrh života z dobrým a čestným úmyslom nakúpiť vzácny tovar v podobe lásky a porozumenia.Zdalo by sa že čím je človek čestnejší dokáže zaplatiť viac... dať všetko bohatstvo ktoré vlastní.Keď si potom lepšie porovnáva čo nakúpil a akú cenu musel zato dať je často sklamaný...Veď mu vraveli ,že kvalitné veci ako vzťah ,láska a porozumenie si vyžadujú aj vysokú cenu tak kde sa stala chyba ,že zle investoval?
Niekedy sú ukryté diamanty v kope smetia ,ktoré získame nahromadením naoko nepriaznivých životných skúsenosti!Tu kopu "smetia",ktoré sme si nahromadili u nás doma musíme ale upatať ,aby sme našli tie diamanty!Ale pozor!
Je veľmi dôležité ako budeme pristupovať ku upratovaniu .Ak to zoberieme hopom môže sa stať,ze vylievaním vody z vaničky vylejeme aj dieťa.Preto je nutné zrnko po zrnku vymývať všetky skúsenosti ako zlato v myske a oddeliť zrnká piesku od zrniek zlata.
Naozaj to môžu byť len malé zrniečka poznania ,ale ak ich budeme ukladať na jednu kopu celkom určite raz sa váhy života prevážia na tú negatívnu stranu a my môzeme zasa utekať na trh kúpit si niečo po čom sme túžili ....:):):)
Ale pozor ! Tentokrát si už dáme väčší pozor a riadime sa podľa iných hodnotiacich kritérii ...chceme niečo čo má pre nás zasa trochu inú výpovednú hodnotu...Možno na prvý pohľad je to krásne ,ale vo vnútri nieje ani to smetie čo sme mali prvý krát....
Vtedy si uvedomíme hodnotu smetia v ktorom môžme ryžovať vtedy si uvedomíme ,že vďaka pádom a prostredníctvom nezdarov sa môžme znovu postaviť a ísť ďalej!
Život je o spoznávaní samého seba .
