V čom môže byť chyba?Som slobodná ,chcela by som partnera, tak nejak to cítim ,no lenže vždy keď niekoho stretnem a sme si sympatický tak sa to pohnoji.Ide totiž o to že zvyčajne si vytipujem chlapa ja lenže neviem ho osloviť aby šiel trebárs von.Bojim sa odmietnutia prípadne že ma vysmeje.Alebo aj keby že súhlasil tak že to bude len flirt užije si trebárs len ako s milenkou..Navyse keď chcem osloviť tak proste sa bojim a nevyjde zo mňa nič.Pripadne začnem koktat.Obvykle totiž človeka nepoznam no a strach mám v zmysle že na takého nemám a že som si trúfla.Stalo sa mi totiz že chalan sa bál osloviť ma a ja som sa bála osloviť jeho a dopadlo to veľmi zle.Zacali sme byť k sebe zlý až veľmi ,celé sa to pokazilo.Ja som nevedela či má ozaj záujem či len flirtuje lebo tak nejak saskoval aj s inými babami no a ja som sa bála výsmechu aj od kolegýň trebárs že som si trúfla že všetci budú vedieť a že sa zahanbim.Niesom totiž modelka ale verím si mám proste iné kvality no len neviem sa tak úplne ohodnotiť.Ja začnem chalana motať ale keď príde do tuhého tak uteciem alebo proste som ticho.Da sa s tým pracovať alebi kaslat na takých chalanov a byť s niekým kto chce mňa ale mne sa nejak nepáči??
Problem s chalanmi
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Josipe: Presne toto ,že ani mňa nikto nikam nepozve, teda tí o ktorých mám záujem ,ale mám pocit ,že aj oni majú lebo sa usmievajú aj sranduju tak nejak cítim žeby záujem mali ale neoslovia.Musim ja no a ja sa bojím takže asi tak.Teraz naposledy som sa už tešila že to nejak pôjde že to vyjde konečne ale znova to iste. Mňa inak aj oslovia chalani ale takí ktorí sa mi nepáčia.Neviem prečo ma vlastné chcú lebo tam nieje ten cit chvenie alebo tak čosi ,sú sebavedomí teda že oslovia ma v pohode či nepôjdem von,narozdiel odomna ale mne sa nepáčia.Síce sú okej ale u mňa len ako kamoši a oni zrejme chcú niečo viac no len aký to má význam dať sa s nimi dokopy keď budem stále pozerať po iných.Inak vieš s čím by to mohlo súvisieť teda ten strach že sa bojíme?? Nechcem to vzdávať chcela by som na sebe popracovať aby som sa nebála lenze asi sa budem vždy báť.Alebo teda byť s niekým kto ma záujem síce mne sa nejak extra nepáči no nejak si to usporiadať tak aby som bola spokojná s ním a nechcela iného.Ja sa totiž bojím byť s tými chalanmi aby som ich v budúcnosti neranila.Lebo vždy stretnem zase takého o ktorého mám záujem a myslím si že ho oslovim keď budem vo vzťahu s iným teda sa nebudem už báť lebo predsa máš akúsi ,,poistku,,vieš ,ze keď ťa odmietne tak vieš že niekoho máš no len keď neodmietne tak ranis toho s kým si a ublížiť nechcem.
No presne toto iste sa aj mne stáva a už začínam veriť tomu ze si nikoho nikdy nenájdem, lebo by som chcela ale jednoducho sa to nedá. Ja neviem tí dnešní chlapi sú nejaki moc medovi. Ja som vždy aktívnejšia keď sa mi nejaký paci ale tiež sa bojím ho pozvať niekam lebo sa tiež bojím ze sa strapnim ale snažím sa vždy s tým dotyčným rozprávať a zaujímať sa, ale skúšam to samozrejme iba na takom u ktorého vidím ze sa mu aj ja aspoň trochu páčim. Ale nikdy sa nikam neposuniem a potom to už ide do stratena. Za mnou proste nepríde chlap a osloví ma furt to musím robiť ja a lezie mi to na nervy už sa na to vyseriem aj keby sa mi neviem ako páčil.
