mam toho dost, manzel vela pomaha kamaratom, potom su spolu na rybach a v mesiaci nie je doma 15 noci

Príspevok v téme: mam toho dost, manzel vela pomaha kamaratom, potom su spolu na rybach a v mesiaci nie je doma 15 noci
stacilo

sme spolu 30 rokov, ale to, co sa deje poslednych 5 rokov ma vyhana zo vztahu. Manzel vela pracovne pomaha kamaratom (rozne stavby, vsetko okolo domu), nasledne sa zacal venovat rybackam, a rokmi sa to vystupnovalo do stadia, ze cez den pracuje u kamaratov na stavbach a po nociach chodia spolu na ryby. Uz mam toho dost. V mesiaci je 15-20 noci prec. V minulosti som si myslela, ze ked budeme mat po 50-ke, deti budu samostatne, ze sa budeme venovat spolocnym zalubam. Manzel si vsak nasiel konicka, do ktoreho nepatrim, lebo si tam nasiel novych kamaratov, s ktorymi sa citi dobre, a ja by som ima tam zavadzala, a vyhovara sa na pracu, kedze stale niekomu ide nieco pomoct pracovne spravit a spoja to s rybami. Citim, ze chcem od neho odist, ale mam strach, asi zo samoty. No sama som tak ci tak. Nic z neho nemam, cas venuje praci, kamaratom, ja z jeho penazi vobec nic nevidim, peniaze mi nedava, spolocnych kamaratov nemame, stale ma nieco dolezite na praci, nemame spolocne uspory ani ucty, a cuduje sa, ze som nervozna, ak si on chce vyjst s kamaratmi na ryby, alebo pracovat pre nich v noci, pripadne s nimi oslavit ich sviatky. Mne na 50-ku nedal vobec nic, iba rano pusu k narodeninam, no novym kamaratom kupuje k sviatkom darceky - flasky, a spolu to oslavuju na rybach. Nechcem takto dalej zit, a rozhovory nevedu nikam, iba tara nezmysli, ze som hysterka, ze ostatne manzelky to toleruju, a ze on nic zle nerobi, iba pomaha, pretoze tiez tito kamarati pomahaju pracovne jemu, tak im nesmie odmietnut. ako mam nabrat odvahu a odist? takyto zivot ma nici, ja ho milujem, chyba mi, ale jeho sposob zivota ma zranuje, a nechcem takto zit

stacilo

nikdy som si nemyslela, ze sa mi nieco take stane, a teraz zbieram odvahu, kedy navzdy odidem, a silu, aby som sa neobzerala spat, strach ma zvazuje, ale som uz rozhodnuta, len potrebujem silu, cim skor, tym lepsie

stacilo

on to vidi inac, vraj som nevdacna, ide sa v robote zodriet, aby sme mali vsetko, co potrebujeme, aby sme mohli ist na dovolenku a ja robim hysteriu, lebo vela pracuje, vraj s kamaratmi chodi preto, lebo si vzajomne pomahaju, a bez nich by nemal robotu a peniaze, no a z mojho pohladu je to riadne zvratene, vsetko co kupuje je do jeho domu, do zahrady, do dielne, dovolenky, a ja naopak som platila vsetky vydaje na deti, stravu, skoly, oblecenie, vylety, kruzky, stavebne sporenia, na moje oblecenie, kozmetiku, bytove doplnky od riadov, hrncov, postelnych suprav, a podobne, a teraz ja nemam nic, mozem si vziat zariadenie, ale kam, ked nemam byt, ale radsej budem u sestry, ona je sama, a snad najdem svoj pokoj, lebo on sa za posledne roky zmenil, a aj ked mi chyba manyel, ktoreho stale mam v srdci, tento muz je niekto uplne iny, cudzi a velmi ma to zranuje

stacilo

z majetku nemam nic, pretoze dom je jeho, dostal ho darom od rodicov, a povedal mi, ze nech si vsetko z neho zoberiem co chcem, ale peniaze mi neda, takze mozem si zbalit pod stan stare skrine, telku, pracku, aj vykopat zeleninu zo zahrady, ale peniaze ziadne, som zhrozena, no utvrdil ma v mojom rozhodnuti, ze stakym clovekom nemozem ostat

antilooopa

Nezabúdaj, že polovica Vášho majetku je tvoja, takže nielen že odíď, ale hlavne dotiahni to do konca a rozveď sa. Ak len odídeš, všetko ostane jemu.

stacilo

som z toho velmi nestastna, a som rozhodnuta odist, bude to tazke, lebo nemam kde byvat, pojdem ku sestre, uspory na byt nemam, a uver mi nedaju kvoli vyske platu a kvoli mojmu veku. S manzelom rozhovory nikam neviedli, vsetko ospravedlnil pracou, a jednou dovolenkou v roku, ze to robi vsetko pre nas, aby sme si mohli ist niekam oddychnut, no ja mu kaslem na tych par dni v roku, ja chcem sa tesit na milovaneho cloveka kazdy den,a ked som mu povedala, ze ja takto zit nechcem, ze uvazujem o odchode, tak zacal byt agresivny a stekal, nech si idem kam chcem, uplne necitlivo, no nechcem sa prisposobit jeho zivotnemu stylu, lebo citim, ze takto chradnem, a sama seba oberam o mozne stastie, ktore mozno moze prist alebo nepride vobec, ale aspon budem mat nadej, pri nom uz len zufalstvo, hm, som cisty zufalec

Kris_tina

Az som zostala zhrozena, ked som docitala. Napisem jedno, presne takyto je moj otec voci mojej mame. Vzdy taky asi aj bol, proste stale kamarati boli cislo jeden. Potrebovali pomoct, prerobit? Isiel za nimi, pritom nam stala doma robota, ktoru mohol a mal spravit, aj niekolko mesiacov. Tiez prakticky drvivu vacsinu casu travil s kamaratmi, ci uz pri pomahani alebo v ramci volneho casu... Proste to je taky typ cloveka. Tvoj muz to iste. Ma rodinu, zenu, ale nie je to ten rodinny typ, radsej kamarati, rodinu ma akoby „z povinnosti”. Toto spravanie ovplyvnilo velmi aj mna ako dieta, casto som plakavala, ze nie je s nami a prednejsi su mu ini, aj pred nim a nezmenil sa. ... Rodicia su stale spolu a jannechapem, ako s takym chlapom moze mama zit, i ked je to moj otec - ale v podstate domov sa pride len vyspat a najest...
Kazdopadne, tebe radim sa s nim porozrpavat, narovinu mu povedz to, co si napisala sem. Aj to, ze ho zvazujes opustit. Uvidis sama, ako zareaguje a podla toho sa rozhodni. Ak ta naozaj lubi, nie len ma rad (co tak z opisu nevyzera :(), tak by sa mohol zmenit... Ak nie, tak sa rozhodne neboj ho opustit. Moj osobny nazor je, ze urcite spravis lepsie, ked budes sama a casom si najdes niekoho, kto ti venuje lasku, cas... nez byt takto sama a smutna.. Asi aj sama vidis, ze ti to nerobi dobre a len sa trapis... A trapit sa nie je zivot. Vela stastia.