Moja "zrážka" s psychiatriou!

Príspevok v téme: Moja "zrážka" s psychiatriou!
Sizyfos671

Dobrý deň.Dlhší čas som váhal,či to sem napíšem...No to čo momentálne prežívam a akú mám skúsenosť s tzv."lekármi",už nemôžem ďalej len dusiť v sebe.A možno môj príspevok i pomôže s rozhodovaním,keď bude (a možno má),podobné problémy ako mám dlhodobo JA!Vopred upozorňujem,že sa trocha viacej rozpíšem,nakoľko sa to nedá vtesnať do dvoch viet...A teraz k veci.V roku 2014 v novembri,ma viezla prvý krát v živote sanitka na urgentný príjem,potom,čo som po prebudení dostal príšerné závraty a stavy na odpadnutie.(Písal som tu o tom v diskusii,je to ľahko dohľadateľné v rámci môjho nicku).A tak len stručne...Bola mi diagnostikovaná panická porucha.V živote som o tom svinstve nepočul."Získal" som ju tak povediac z večera na ráno,ako mi bolo neskôr vysvetlené z dlhodobého stresu.Začal som teda chodiť psychiatrovi (dlhá čakacia doba),lebo tie stavy sa už nedali vydržať!Denno-denne panické ataky,triašky,stavy na odpadnutie,keď som chcel spať,začalo ma škrtiť v krku a srdce išlo vyskočiť z hrude!Vonku som sa bál ísť ďalej od môjho bydliska,mal som strach z ľudí...Želal som si vtedy radšej zomrieť,až už pominie to utrpenie!(Kto zažil PP vie o čom píšem).Začala teda liečba antidepresívami (Elicea,predtým Trittico s ktorého som však mal nočné mory a bolo vysadené).Po určitom čase sa stav upravil a po niekoľko mesačnej PN,som začal chodiť do práce.(Strážil som obchod 12 hodín denne,bez možnosti si sadnúť a podobne).Bolo to vyčerpávajúce a do práce som musel ešte i dochádzať!Mimo to,že som nemohol vyjsť ani hore po schodoch,čo mi tak nohy opúchali a boleli z toho státia,sa ozývala neustále i psychika.Neskutočne mi horeli každý večer obe uši a dostával som návaly do hlavy...Začal som brať na noc Mirzaten.No raz som po ňom akosi "zabudol" ráno vstať a prúser bol na svete!Po troch mesiacoch som s tým sekol,nestálo to za tie peniaze (žobračenka),no udivuje ma i teraz s odstupom času,že vtedy som zvládal tie stovky ľudí denne okolo mňa,s mojou panickou poruchou a sociálnou fóbiou!No nejdem to tu všetko dopodrobna vypisovať,je to tak na dve knihy a bolo by to isto zaujímavé čítanie,čím si musí človek prejsť v tejto spoločnosti,len aby prežil!A teraz k súčastnosti a prečo sem vlastne píšem...Vďaka tej pliage PP,som nakoniec prišiel i o prácu ktorá ma konečne i bavila a bolo i viac peniažkov.Na rannej šichte a samozrejme bez akéhokoľvek vonkajšieho podnetu (v tom je tá choroba zákerná),som začal strácať tzv.pôdu pod nohami,ledva som sa udržal na nohách a mozog vydal povel:"uteč"!!!Ale ono to nešlo,nemohol som odísť z toho miesta,zdalo sa mi,že ma všetci pozorujú ako mi "šibe" a tých 100metrov na wc,boli príšernými...Trasúcimi rukami som do seba hodil 3 Neuroly a v panike ušiel na šatňu.Svet sa zdal nereálny a myslel som,že zošaliem a možno zomriem!V ten ďeň,som bol žiaľ v práci naposledy!Skončil som na PN.A teraz 27.5.,bude tomu rok a ja idem k svojej obvodnej "lekárke",ktorá ma len celý čas uráža,ponižuje a má ma asi za blázna!Invalidka nehrozí,to mi dala viacej krát na javo,že nemám nárok,hoc sa mi i kĺby rozpadajú v celom tele (potvrdená gonartróza)a mám problém sa i obliecť,pre tie príšerné bolesti!No keďže nadpis môjho príspevku je zrážka s psychiatriou,musím uviesť konečne pointu...K tomu môjmu (Miroslav M....o v PB),som chodil takmer šesť rokov až po šiesty február tochto roku,kedy ma tento "pán psychiater" z ničoho nič v podstate vyhodil na ulicu a rob si čo chceš!Ani dôvod mi neoznámil,len bol nesmierne vytočený,že na viackrát sa opakujúcu otázku "hľadáte si zamestnanie?!" (posledné mesiace sa len na to pýtal),som reagoval negatívne s mojím vysvetlením,že veď bez Neurolu nejdem ani do čakárne,niesom schopný si ísť sám na nákup a kolabovať som začal už i u svojej zubárky!Proste mi už liečba ani novými, neviem koľkými AD nezaberala!Arogantne mi oznámil vraj "spolupráca skončila"!A ja som sa ocitol v situácii,kedy vlastne nemám žiadnu pomoc,stav sa mi rapídne zhoršil,žiaden psychiater ma nechce zobrať,lebo vraj oni neberú pacientov od iných psychiatrov a obvoďáčka mi po mojej prosbe nech mi dáko pomôže povedala,že ja môžem ísť aj do Hábeša,že je to jedno!A vraj "dajte si nervy do poriadku a potom príďte"!!!Dokonca si vraj o mne zistila všetko v rámci môjho bydliska,nakoľko sa o to dáka dobrá duša postarala a riadne ma poohovárala!Cítim sa ako totálny "odľud".A pritom chcem "len" ich pomoc.Veď preto tam chodím...Čo mám preboha v tejto situácii robiť?V stredu k nej idem a bojím sa,že tam skolabujem,čo je ku mne tak príšerne arogantná a nemá záujem ma ani vyšetrovať,keďže je presvedčená,že u mňa je problém v hlave!Takže psychicky chorý človek už nieje človekom?Ako mám po týchto skúsenostiach ešte veriť týmto inštitúciám?!P.S.:Chodím krátko i psychologičke,no zatiaľ nepociťujem,žeby mi to dáko pomáhalo.Mám vraj cvičiť dýchanie do žalúdka,avšak to,že som bez práce,bez peňazí a lekári mi hádžu polená pod nohy,asi ťažko "predýcham"...Som totálne v koncoch.A choroba pokračuje a naberá silu,lebo život je veľmi ťažký bez lásky,empatie,pochopenia a podpory citlivého človeka...Sorry,za vyčerpávajúci príspevok,no je toho ešte veľa,čo by som chcel povedať,posťažovať sa,no som sám bez priateľou,či blízkej osoby.Ďakujem,ak ste si to prečítali až dokonca a potešia i dáke rady,možno od "spolutrpiacich".Pekný deň!

hartak

Pozor, tento príspevok je od používateľa, ktorý často do diskusie vkladá obchodné ponuky.

marek 1251487,...nechcem ti oponovat,ale ataky na inej urovni existuju,neželam ti ich zažit,je to brutalne...nevieš čo je to,odkial to je a prečo to je,nevieš ako sa chranit,to nie su žarty,beriem to smrtelne važnen,neber to lahkovažne,...odporučam

marek1251487

kamarat. lenze ty tie stavy sam zivis. ja som dostal panicke ataky tiez. a dostal som sa z toho po dvoch tyzdnoch. sam a bez liekov. uvedomil som si totiz, ze sa mi pocas ataku nikdy nic nestalo. ziadna krv, odpadnutie, infarkt. nic. tak som si uvedomil, ze preco sa potom strachujem? ked prisiel atak, tak som si sadol a este ho zacal podporovat: ze davaj, ukaz sa, davaj heet! a.. a nic. potom som to skusal aj vonka. a zase nic.

jednoducho.. ziadne ataky neexistuju. vsetko je len v tvojej hlave. a toto uvedomenie ma ich zbavilo. ako keby som ich odstrihol od energie. ved si to zober logicky: podvedome na to myslis a to TY si ich vyvolas. nie ze oni pridu. stale to nosis v hlave, myslis, ze je to nieco, na co sa musis zamerat. nemusis. ataky neexistuju. nepridu, ked si ich nebudes vyvolavat. a ked aj pridu, neublizia ti. ved musis mat nie taku skusku spravnosti za tie roky. stalo to za to? vsetky tie stresy, nervy, sanitky? zrejme nie. nic sa nestalo a nic si nevyriesil. len zabil kopec casu. a zivot je kratky.

prestan sa tym zaoberat. nic ti nehrozi. este som nepocul, aby kvoli panickemu ataku niekto naozaj odpadol, alebo pocas neho dostal infarkt.

Sizyfos671

Dobrý podvečer prajem!Dlhšie som sa tu "neukázal",tak to teraz naprávam.Ďakujem znova všetkým,ktorí mali aspoň trocha snahu pomôcť,či poradiť!Veľmi si toho vážim.Dnes budem stručnejší,oproti starším príspevkom (hoci by naozaj bolo o čom písať),no keďže sa mi aj výrazne pohoršilo,tak musím len pár vetami...Takže to,že som sa neozval je už asi zrejmé,vrátili sa mi stavy z roku 2014.Tzn. stavy na odpadnutie,závraty,nespavosť...,no čo je najhoršie i panické ataky.I keď teraz neviem či to je naozaj panika,lebo mi pritom nebúši srdce ako vtedy,"len" príde myšlienka,že už "to" nedám a príde príšerný strach,kedy sa už rozbehnú prúdy bleskových myšlienok,ako si volám sanitku,ako ma nesú na nosítkach a strach,že to všetko nestihnú a ja zomriem.Najčerstvejší atak mám z dnešného dňa,kedy mi nepochopiteľne prišlo zle doma pri obede...Akosi som to prekonal i bez Neurolu.No v sobotu to bolo oveľa horšie!Vybral som sa sám ne e-biku do prírody,reku vypnem hlavu a bude mi lepšie.Stalo sa,čoho som sa najviac obával,že už nebudem môcť ísť znova sám mimo bydlisko,ako pri prepuknutí tejto pliagy v 2014-tom!Pomerne ďaleko od bydliska,keď ma už len čakal jeden krásny prudký kopec a za ním môj obľúbený zjazd,ma chytila panika.Niečo v štýle-som ďaleko od domu,pichlo ma pri srdci-to je isto infarkt a teraz mi nikto nepomôže!Teraz mi to už i smiešne príde,no vysvetlite to v tom momente vlastnému mozgu,že sa radujete z krásneho počasia,robíte niečo pre svoje zdravie a nič,ale naozaj nič vám nehrozí!!!?Takže klepajúcimi rukami som siahol do vačku po Neurol a celý vytrasený som pokračoval po chvíľke do toho kopca...No už to nebola pohodová jazda,no "útek" pred strašiakom v mojej hlave.A tuším som dal i osobný rekord,čo tak rýchlo som ten kopec zdolal!Takže tak ľudkovia.Záchvaty sú naspäť,doma mi visí batoh s osobnými potrebami keby ma sanitka zobrala,ako som to robieval pred šiestimi rokmi.P.S.:Lekára iného som nezohnal (zatiaľ),musím vraj chodiť komu som pridelený v rámci bydliska a psychiatra mi lekárka pri ukončení ročnej PN,po mojej úpenlivej prosbe navrhla vraj choďte do Martina,alebo hocikde inde,to si sám musíte hľadať!Takže "dík za empatiu" pani doktorka.Budem si musieť asi sám ordinovať i lieky,(i keď to neodporúčajú) nakoľko sa s každodennými záchvatmi nedá žiť!(Dúfal som,že to dám bez tých drog).Podľa bývalého pána "psychiatra" M.M.,sa jedná však len o "ľahkú epizódu depresie"!???JASNÉ!Už im neverím ani mäkké "f"!Zo zdravého človeka spravia "blázna" a z chorého hypochondra!P.S.:Uff,tak som sa nakoniec predsa len rozpísal,nedalo mi...Majte sa krásne všetci ľudia s veľkým Ľ a podobne trpiaci.❤Dám zasa vedieť (ak Vás to bude ešte zaujímať),ako ďalej pokračujem v mojom "boji o život,zdravie,pochopenie a spravodlivosť,lebo život vie byť niekedy naozaj "pes"!Čaves!

Carie

Zdravsia strava aj cvicenie alebo akykolvek sport ti mozu stav naozaj zlepsit, bohuzial od toho nemozes cakat ze len toto vylieci tvoju chorobu. Mozes zacat robit akykolvek sport ktory ta bavi, vyplavuju sa pri nom endorfiny - hormony stastia. Ale ak je clovek naozaj v hlbokej depresii tak ma problem rano vstat z postele a na nejake cvicenie ci sport nema ani pomyslenie, nema na to energiu. Ja toto velmi dobre poznam. Zazila som take depresie ze som musela zozbierat vsetky zbytky poslednej energie aby som vobec bola schopna prist k psychiatricke aby mi predpisala lieky. Tie lieky mi ale velmi pomohli, uz o tyzden som sa citila velmi dobre a bola zas plna zivota. Asi o 3/4 roka som tie lieky uplne vysadila a depresie sa uz nevratili. Dlhodobym stresom, rozchodom s partnerom, nezhodami so sefom, kolegami, rodinou a pod. a hlavne ked sa tych veci spoji niekolko naraz to moze nakoniec dopadnut takto. Nedam dopustit na AD, ako prva pomoc su neocenitelne. Mal si smolu na lekarov ale su aj dobri lekari, budes ich musiet najst. Psychiatra aj obvodacku. Ja som mala tiez hnusnu obvodacku co mi vkuse nadavala a nechcela pomoct, uz davno som ju vymenila za milu a kvalitnu lekarku. Toto bude pre teba prvy a najdolezitejsi krok, najst si dobrych lekarov. Ak kvoli depresii nemas energiu hladat, skus poziadat niekoho z rodiny ci priatelov nech ti s tym pomozu. Lebo prve co potrebujes su kvalitne lieky co ta postavia na nohy. Az sa budes citit ovela lepsie, pohladaj dobru psychologicku a ta ti pomoze dat svoj zivot zas do poriadku. Drzim palce.

Parker

Tvoj problém zrejme vznikol stresom v práci v SBS v obchode. SBS stráženie objektu je diametrálne odlišné ako obchod. Stráženie obchodu vyžaduje veľkú psychickú odolnosť a len veľmi málo ľudí si vie predstaviť, čo to všetko obnáša.

hartak

Pozor, tento príspevok je od používateľa, ktorý často do diskusie vkladá obchodné ponuky.

Bj 2, maš moj suhlas,aj pomocou zmeny stravy sa moja dcera dostala s tazkej choroby,dala sa cestou vegetarianstva a veganstva,citi sa uplne skvele,tažka,životunebezpečna ,choroba,epilepsia, neni!!!,okrem silnych duchovnych poznatkov,pomohla aj uplna zmena stravy,.snažim sa aj ja, jej otec, kračat touto cestou,a citim sa velmi dobre,odporučam všetkym,HLADAJTE..!život môže bytˇ aj užastny..

Harmonia22

Milý Sizyfos671! Nezúfaj! I keď situácia je vážna, na všetko existuje nejaké riešenie. Áno, úplne s tebou súhlasím vo všetkom, čo píšeš a ako píšeš, a práve preto po prečítaní tvojho príspevku som sa rozhodla sem zaregistrovať, a to kvôli tomu, aby som ti ponukla pomoc! Ja totiž veľmi dobre poznám túto chorobu a aj lekárov... ale ja nerada vypisujem na takýchto fórach, pretože poznám aj reakcie diskutujúcich, každý hovorí krížom-krážom všetko možné, a ja už akosi na ten chaos nemám chuť! Teda, ak naozaj túžiš po pomoci, alebo chceš sa len s niekym kompetentným, resp. skúseným v tejto veci efektívne porozprávať, tak sa mi ozvi v maili na: filagoria@centrum.sk Všetko dobré ti prajem a vydrž chvíľu!

BJ 2

Dneska treba vsetko vopchat do prevencie, zdravie, zdrava strava, len sa nestat chory... tito mladi ako sa smeju, ked sa obzieraju, prejedaju, same fastfoody jedia, kokakolu, a potom ich smiech prejde , a zacnu slzy. Vacsine to nejde vysvetlit, dopredu, ze situacia je vazna, aj z ich vitalitou, su plni akne , alergii, uz od 15tky, nie ako kedysi ludia do 40tky nemali zaznam u lekara. Vsetko treba dat do prevencie, neriskujte. Robte si tie posty, dzusy si vytlacajte, vylucte hory sladkosti, fast foodu, zaujimajte sa o zdravu stravu. Samozrejme teengeri sa smeju, fajcia, ked im clovek chce poradit a potom placu... az potom pochopia, ze sa z toho neda dostat lahko, a lekari im nepomozu, lebo je situacia v zdraovtnictve vazna a zla. Davajte na moju radu mladi, zaujimajte sa o zdravie preventivne, nie ked uz skoncite po lekaroch zavisli, to je uz neskoro.

BJ 2

S nasimi lekarmi mam cisto negativnu skusenost. Ak by som medzi tymi stovkami, co som s nimi presiel za zivot nejakou skusenostou mohol dat aspon zopar nejake kladne body (ziaden by ale nedostal plne hodnotenie, ani 7/10... mozno by bojovali o to, aby som niekolkym z nich, asi tak 1-2% dal 6/10), tak to boli totalne vynimky.

Cca 15 rokov dozadu som si povedal dost, a zacal sa o zdravie zaujimat (nastastie) sam. Inak by som uz bol asi v hrobe.

Ja sa im snazim vyhnut ako to len ide, a pokial sa vyhnut neda, tak aby bol clovek co najmenej na nich zavisly (ked potrebuje nejake papiere/potvrdenia). Najviac zo vsetkych sa vyhnite psychiatrom, a mladou generaciou lekarov (ktori maju teraz menej nez 30 rokov... ti nesiahaju tym starym, ani po clenky, co sa tyka poznania a pristupu k ludom, a to uz aj stara generacia lekarov zaostavala). Situacia sa len zhorsuje, lebo coraz su nenasytnejsi, este socialistickym lekarom stacilo to malo, co dostavali, boli skromni, ale tito novi vyrostkovia si myslia, ze maju zarabat 10000 tisic eur, a ked na slovensku dostanu 1000, tak su mrznuti. Navyse tam vladne zla atmosfera, kedze znicili stat, zdravotnictvo islo dole, plus parazituju tam na nich financne skupiny, ktore ich nutia robit to a hento. Jednym slovom hroza.

Este ako-tak ujdu niektori detstki lekari. (ale hlavne stara skola ludi... taki co maju teraz 50-60, kratko pred dochodkom)... stara socialisticka skola este... tak detskym lekarom davam viac bodov.