Moja "zrážka" s psychiatriou!

Dobrý deň.Dlhší čas som váhal,či to sem napíšem...No to čo momentálne prežívam a akú mám skúsenosť s tzv."lekármi",už nemôžem ďalej len dusiť v sebe.A možno môj príspevok i pomôže s rozhodovaním,keď bude (a možno má),podobné problémy ako mám dlhodobo JA!Vopred upozorňujem,že sa trocha viacej rozpíšem,nakoľko sa to nedá vtesnať do dvoch viet...A teraz k veci.V roku 2014 v novembri,ma viezla prvý krát v živote sanitka na urgentný príjem,potom,čo som po prebudení dostal príšerné závraty a stavy na odpadnutie.(Písal som tu o tom v diskusii,je to ľahko dohľadateľné v rámci môjho nicku).A tak len stručne...Bola mi diagnostikovaná panická porucha.V živote som o tom svinstve nepočul."Získal" som ju tak povediac z večera na ráno,ako mi bolo neskôr vysvetlené z dlhodobého stresu.Začal som teda chodiť psychiatrovi (dlhá čakacia doba),lebo tie stavy sa už nedali vydržať!Denno-denne panické ataky,triašky,stavy na odpadnutie,keď som chcel spať,začalo ma škrtiť v krku a srdce išlo vyskočiť z hrude!Vonku som sa bál ísť ďalej od môjho bydliska,mal som strach z ľudí...Želal som si vtedy radšej zomrieť,až už pominie to utrpenie!(Kto zažil PP vie o čom píšem).Začala teda liečba antidepresívami (Elicea,predtým Trittico s ktorého som však mal nočné mory a bolo vysadené).Po určitom čase sa stav upravil a po niekoľko mesačnej PN,som začal chodiť do práce.(Strážil som obchod 12 hodín denne,bez možnosti si sadnúť a podobne).Bolo to vyčerpávajúce a do práce som musel ešte i dochádzať!Mimo to,že som nemohol vyjsť ani hore po schodoch,čo mi tak nohy opúchali a boleli z toho státia,sa ozývala neustále i psychika.Neskutočne mi horeli každý večer obe uši a dostával som návaly do hlavy...Začal som brať na noc Mirzaten.No raz som po ňom akosi "zabudol" ráno vstať a prúser bol na svete!Po troch mesiacoch som s tým sekol,nestálo to za tie peniaze (žobračenka),no udivuje ma i teraz s odstupom času,že vtedy som zvládal tie stovky ľudí denne okolo mňa,s mojou panickou poruchou a sociálnou fóbiou!No nejdem to tu všetko dopodrobna vypisovať,je to tak na dve knihy a bolo by to isto zaujímavé čítanie,čím si musí človek prejsť v tejto spoločnosti,len aby prežil!A teraz k súčastnosti a prečo sem vlastne píšem...Vďaka tej pliage PP,som nakoniec prišiel i o prácu ktorá ma konečne i bavila a bolo i viac peniažkov.Na rannej šichte a samozrejme bez akéhokoľvek vonkajšieho podnetu (v tom je tá choroba zákerná),som začal strácať tzv.pôdu pod nohami,ledva som sa udržal na nohách a mozog vydal povel:"uteč"!!!Ale ono to nešlo,nemohol som odísť z toho miesta,zdalo sa mi,že ma všetci pozorujú ako mi "šibe" a tých 100metrov na wc,boli príšernými...Trasúcimi rukami som do seba hodil 3 Neuroly a v panike ušiel na šatňu.Svet sa zdal nereálny a myslel som,že zošaliem a možno zomriem!V ten ďeň,som bol žiaľ v práci naposledy!Skončil som na PN.A teraz 27.5.,bude tomu rok a ja idem k svojej obvodnej "lekárke",ktorá ma len celý čas uráža,ponižuje a má ma asi za blázna!Invalidka nehrozí,to mi dala viacej krát na javo,že nemám nárok,hoc sa mi i kĺby rozpadajú v celom tele (potvrdená gonartróza)a mám problém sa i obliecť,pre tie príšerné bolesti!No keďže nadpis môjho príspevku je zrážka s psychiatriou,musím uviesť konečne pointu...K tomu môjmu (Miroslav M....o v PB),som chodil takmer šesť rokov až po šiesty február tochto roku,kedy ma tento "pán psychiater" z ničoho nič v podstate vyhodil na ulicu a rob si čo chceš!Ani dôvod mi neoznámil,len bol nesmierne vytočený,že na viackrát sa opakujúcu otázku "hľadáte si zamestnanie?!" (posledné mesiace sa len na to pýtal),som reagoval negatívne s mojím vysvetlením,že veď bez Neurolu nejdem ani do čakárne,niesom schopný si ísť sám na nákup a kolabovať som začal už i u svojej zubárky!Proste mi už liečba ani novými, neviem koľkými AD nezaberala!Arogantne mi oznámil vraj "spolupráca skončila"!A ja som sa ocitol v situácii,kedy vlastne nemám žiadnu pomoc,stav sa mi rapídne zhoršil,žiaden psychiater ma nechce zobrať,lebo vraj oni neberú pacientov od iných psychiatrov a obvoďáčka mi po mojej prosbe nech mi dáko pomôže povedala,že ja môžem ísť aj do Hábeša,že je to jedno!A vraj "dajte si nervy do poriadku a potom príďte"!!!Dokonca si vraj o mne zistila všetko v rámci môjho bydliska,nakoľko sa o to dáka dobrá duša postarala a riadne ma poohovárala!Cítim sa ako totálny "odľud".A pritom chcem "len" ich pomoc.Veď preto tam chodím...Čo mám preboha v tejto situácii robiť?V stredu k nej idem a bojím sa,že tam skolabujem,čo je ku mne tak príšerne arogantná a nemá záujem ma ani vyšetrovať,keďže je presvedčená,že u mňa je problém v hlave!Takže psychicky chorý človek už nieje človekom?Ako mám po týchto skúsenostiach ešte veriť týmto inštitúciám?!P.S.:Chodím krátko i psychologičke,no zatiaľ nepociťujem,žeby mi to dáko pomáhalo.Mám vraj cvičiť dýchanie do žalúdka,avšak to,že som bez práce,bez peňazí a lekári mi hádžu polená pod nohy,asi ťažko "predýcham"...Som totálne v koncoch.A choroba pokračuje a naberá silu,lebo život je veľmi ťažký bez lásky,empatie,pochopenia a podpory citlivého človeka...Sorry,za vyčerpávajúci príspevok,no je toho ešte veľa,čo by som chcel povedať,posťažovať sa,no som sám bez priateľou,či blízkej osoby.Ďakujem,ak ste si to prečítali až dokonca a potešia i dáke rady,možno od "spolutrpiacich".Pekný deň!