Ahojte, pár rokov mám problém s ktorým som dokázala žiť, ale už je to pre mňa neúnosné. Dlhé roky mám strach o ktorom sa hanbím hovoriť pretože sama viem aké je to smiešne. Bojím sa že mi pride zle na verejnosti. Najskôr to začalo keď som dostala z ničoho nič panický atak v autobuse keď som mala 14 rokov. Začala som sa potiť a panikáriť, čo keď sa tu doblvem pred všetkými? :))
Odvtedy som sa bála chodiť autobusom a vyhýbala som sa tomu. Zhoršilo sa to a začala som sa báť chodiť kamkoľvek lebo čo ak mi príde nahodou zle? Tento strach nemám keď idem niekam sama, lebo viem, že keď mi príde zle, výstupim/odídem a rozdýcham to. Keď som ale s niekým, vždy mám paniku že čo urobím? Čo poviem tomu človeku? Nemôžem len tak vybehnúť z autobusu a nič nepovedať. Hlavne keď sa ani nepovraciam, len mi je zle zo strachu a úzkosti. Nikdy som sa nepovracala na verejnosti, je mi jasné že tento problém má hlbšie korene. Veľmi mi ale pomáhajú racionálne názory a myšlienky.
Boj so strachom
proti panickým atakom existujú lieky.
Občas mavam podobne stavy, hlavne ked stojím v rade pri pokladni, prepadne ma uzkosť a strach z toho co spravim ak mi pride zle a vsetci ludia sa na mňa budu pozerat,,začne mi busit srdce, oblieva ma horučava som spotena...
Je to neprijemne,viem ze je to iba v hlave , no je tazke si to nepripustat.
Peggie 26 ďakujem ❤️
Nebertoosobne
To, čo prežívate, nie je smiešne..
Problém viazne v tom, že sa snažíte svoj strach potláčať, bojovať s ním, čím mu dávate nad Vami moc a on sa ďalej nabaľuje. Riešením je naučiť sa ho prijímať a otvoriť sa mu (prejaviť ho), tak ako aj ďalšie nevysporiadané city, ktoré v sebe máte („je mi jasné že tento problém má hlbšie korene“). To, čo prežívate, môžete a dokážete (s pomocou) zmeniť ;)
a ozaj úplne zo svojho života vylúč ,, čo ak...."
Ľudia trpia rôznymi typmi týchto stavov : strach že umriem, strach že sa znamožnim, strach z ľudí, strach že urobím niečo nevhodne. Mne to začalo ako strach že umriem .... po pol roku na mňa prišla panicka hrôza lebo som bola presvedčená o tom že niekoho napadnem. Že niekomu ublížim blízkym alebo sama sebe... tým ti len chcem povedať že to môže byť aj horšie. Mne príde zaujímavé že sme rôzny ale tieto úzkosti sa vždy týkajú toho istého to znamená jediné že je to porucha nejakého prenostu v určitej časti mozgu. Mne veľmi pomohlo si o tom čítať tak isto logicky neustále som to mala v hlave .. videla som sa v blázinci, sama všetci ma budú nenávidieť, videla začala som sa bať všetkých psychických poruch. Navštívila som súkromne psychologičku aby nikto nič nevedel. Ta mi povedala že k nej nemusím chodiť !!! že je to iba silná úzkosť ktorú sa ale mne darí prekonávať a hneď ti poviem ako. 1. na 99,9% sa to nikdy nestane je to iba myšlienka ktorá ťa paralyzuje. 2. začala som si zamestnávať mozog tak že som si začala plniť sny, teraz stále planujem a teším sa. 3. prijať to že to neodíde. 4. začala som využívať sahadža meditácie po týždni extrémne zlepšenie 5. keď sa to objavý poviem si stop je to iba porucha nič sa nedeje ani sa nikdy nič nestane.musím byť silná pre ostatných ľudí čo týmto trpia aby vedeli že sa to dá zvladnuť. tvoje telo zažilo šok alebo príval velmi zlých sprav v živote a niečo sa tam pokazilo to je všetko nie je to koniec sveta a hlavne nemôžeš za to. Musíš nájsť niečo aby si si začala veriť. Uvedomiť si že život je len a len o tebe a tvoj :´* držím ti palce a pôjde to neboj mne trvalo 11 mesiacov kým som na to nabrala odvahu to udržať pod kontrolou
bolo by mozno fajn to prebrat so psychologom ale chapem. ja sa strasne bojim, ze si niekde vytknem clenok, stale to vidim ked napriklad vystupujem z autobusu ako sa mi zvrtne noha a pred vsetkymi spadnem ale snazim sa to vzdy zahnat
Jaj takto, častejšie. Tak ohľadne bussu som Ti poradila.
A nie si precitlivelá na hluk?
Nauč sa oddychovať a nájsť si záľuby a aj odbúrať negatívne myšlienky. Napríklad ja sa držím v tomto Dr. Sarna, z knižky Liečba bolesti chrbta, on navrhuje každý večer zapísať všetko čo Ti za deň spôsobilo negatívne emócie a potom zahodiť alebo spáliť. Ja si to vždy potrhám. Aspoň tak danú vec neriešim a popasujem sa s ňou takto.
Je náročné zistiť pravú príčinu úzkostí. Môže to byť štýl života, môže to byť, keď nás niekto dlhodobo priveľa obmedzuje v normálnom fungovaní,...ale niekedy nevieme, prečo ich máme. Dobré je napraviť stravu, a aj pozrieť či mi nechýbajú základné vitamíny.
vyhľadaj akupunktúru a daj si posilniť obličky-sú slabé
Sadaj si na predne sedadla v smere jazdy a cmulaj mentolove cukriky. Ak by ti prislo aj tak zle, tak normalne vystup. Ved sa nic nedeje aj keby si siel s kamaratmi.
