Zdravím, takže kde začať. Mám 17 rokov. To čo mi moja mama robí som si uvedomil až tak posledný rok. Takže v prvom rade moja mama je hrozným spôsobom manipulovaná jej mamou a staršou sestrou. Vždy na slovo posluchne. Začal som sa teraz viac baviť s otcom a zistil som jak to je. Kvôli nim sa nemohli odsťahovať a musíme žiť s mojou babkou. Keď som bol malý, tak ma dva roky nepustili z domu nikam, lebo by som zomrel. Mamina sestra s jej mamou nemali radi môjho otca a vždy ma jak malého proti nemu aj proti starým rodičom s otcovej strany "štvali". Na dennom poriadku som počúval hustenie do hlavy aký je môj otec sprostý a podobne. Keď to môj otec povedal mojej mame že je manipulovaná, tak ho na 5 rokov vyhodila z domu a zakázala mu sa somnou stretávať (mama by aj dovolila, lenže "veleniu" sa nepáčilo). No a jak si pamätám moju mamu ja. Asi od 7/8 rokov sa mi pravidelne vyhrážala, že kvôli mne zomrie a že ja budem môcť za to že zomrie. Do 14 rokov som musel spávať pri nej (veľmi bojovala keď som začal spávať vo vlastnej posteli) a pár krát sa mi jak stalo že som nemohol zaspať. Kvôli tomu vždy bola scéna samozrejme aj s citovou hrou, fackami aj roztrhanym pyzamom. To nakoniec vyústilo k tomu, že som pravidelne každú noc nemohol spať a len plakal a bal sa čo príde.(Poviete si že to nič neni, ale potom to prešlo do toho (už jak 15/16 ročný) že som začal mať každú noc panické ataky a neraz mi volali záchranku, lebo som sa nekontrolovateľne triasol, neskôr mi neurológ povedal, že je to pravdepodobne následok nejakej traumy.). Okrem citových hier mi mama nikdy nechcela nič dovoliť. Vždy mi s jej sestrou tlačili do hlavy, že nesmiem mať kamarátov a bla bla bla. Skončilo to tým, že som bol 9 rokov na základnej ten divný s ktorým sa nikto nebavil. Zakázaný bol aj šport, vyriešil som to nakoniec rok dozadu tak, že som si kúpil výbavu na MMA a proste jej oznámil že idem na tréning, dlho sa mi to snažila pokaziť a aj teraz keď to ide tak sa mi snaží vyhovoriť každý jeden jediný tréning (teraz už nie kvôli karanténe :D). Vždy mi do podrobna rozpísala scenár mojej smrti aj s následkami. Všetko sa to zlomilo pol roka dozadu keď som si našiel priateľku. Mama asi pochopila, že už niesom "len jej" jak sa celý život snažila a že mám aj iné záujmy, koníčky, ľudí a kamarátov jak len s ňou sedieť doma (to sedenie doma je u nej dosť veľký problém, abosultne nevychádza z domu a má určite cez 100kg). No a teraz bojuje. Každý výlet s priateľkou, každú jednu aktivitu silou mocou pokaziť a zakázať a keď ju neposluchnem tak začne že je len handra že ju mám úplne u riti, že z nej furt robím p*ču a podobne. Vždy začne nepricetne vrieskať a dosť často sa zasekne a len vrieska dookola to isté. No a najhoršie je, že každý jeden problém somnou ide rýchlo napísať jej sestre a vlastne to ani nie sú jej slová, čo do mňa kričí. Každý jeden deň teraz sa hádame, vždy jej poviem nech sa zamyslí, že je manipulovaná a že aj ona je manipulátor a vždy mi povie zbal sa a vypadni a vždy niečo v zmysle, že sa ide zabiť a začne plakať. Teraz sa vyhráža že dá odpojiť internet, aby mi prerušila úplne kontakt s mojou priateľkou, kedze sa nesmieme stretávať kvôli karanténe, tak si aspoň volame. Prosím poraďte, ja fakt už nemám silu. Ďakujem :)
Čo s mamou?
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
No ty pojem s dojmom.... Zvazil si, ze si pocul len jednu verziu? A ver tomu, ze socialka nespravi absolutne nic. Ta neriesi ani to, ze dieta ma 400 neospravedlnenych hodin, ze dieta chodi spinave a hladne a pod. Takze kdezeby ona riesila takuto situaciu. A co povie tej socialke. Ze mama na neho krici lebo ma frajerku? Ale prosim ta ...
me_myself nemýľ si pojmy s dojmami. majú právo o ňom rozhodovať. ale v prospech dieťaťa. to čo sa jemu deje je psychické týranie a v civilizovanom štáte by bol do týždňa z takéhoto nefunkčného prostredia odobraný. a zverený trebárs do výchovy najbližšej rodine. a áno aj takto by mali rodičia povinnosť na neho prispievať. on sa na svet nepýtal. kým študuje, rodičia prispievať musia a budú. čo je na tom úbohé? úbohé by to bolo, keby sa flákal a neštudoval. z jeho rečí toto pravdepodobné nie je. úbohé je také dieťa nepodporovať.
pre neho je naozaj len jediná cesta. kontaktovať úrady, linky pomoci. alebo rodinu. neboj sa, aj na slovensku fungujú sociálky. stačilo by, aby to začali vyšetrovať a hneď by sa aj doma veci zmenili. na tých linkách by mu tiež pomohli. také veci sa denne na slovensku riešia.
a áno, radím mu sa čím skôr osamostatniť. a zabudnúť že vôbec nejaká "rodina" niekedy existovala. a ten jeho otec stojí za deravý groš. jemu najväčšia hanba. pripustiť že jeho potomok trpí. že mu to srdce netrhá.
Ano rodiacia maju povinnost sa o neho starat, ale i rozhodovat. To by som chcela vidiet ktory zakon a sud by umoznil svojvolne sa prestahovat ku kamaratovi a pytat peniaze od rodicov. A prosim ta socialka, ved ta neriesi vaznejsie pripady.
Mimochodom to je take ubohe chciet byt samostatny a zaroven tahat od rodicov peniaze. Vsak mu porad nech sa odstahuje a nech sa aj sam zivy.
vy ste mu tu niektorí fakt pomohli. ostať a akceptovať to. také slovenské. to tu ani nemusel písať nie? veď práve preto písal, že to už nemieni znášať a vy ho pohladkáte po hlavičke a poviete, že tak je to ok. fakt rady nad zlato. ten človek je terorizovaný. každý ďalší deň na jeho psychike vyrobí neodvrátiteľné škody. jednoznačne toto prostredie musí opustiť. kým študuje, rodičia majú zo zákona povinnosť sa o neho postarať. aj keby býval u kamaráta, uja, v nejakom zariadení. čiže v prvom rade zvážiť možnosti, kam by mohol odísť. hoc aj na internát. rodičia sú povinní ho platiť. aj stravu.
jednoznačne odporúčam sociálku. takých prípadov tam mali a majú. a dokázali pomôcť.
najhoršie sú tie vaše rady, že nech ostane a čaká. ak tu máte napísať toto, tak to tu radšej fakt nič nepíšte..
Pokial nemas 18, tak si odkazanu na svoju maminu a nic s tym bohuzial nespravis...Budes musiet len vydrzat...A myslim, ze na ulici zit asi nechces...
aha a otec sa ta nevie akoze nejako zastat ked uz zije teraz s vami?
Asi musiš pockat kym budes mat 18, respektíve pokial nezmaturuješ a potom odíď...najdi si pracu, na začiatok hocaku, jednu izbu do prenájmu a potom uvidiš čo ďalej...nenechavaj si ďalej takto ničiť život, bez urázky, ale tvoja mama a očividne aj ďalši členovia sú chorí... nedovoľ, aby si o par rokov ľutoval, ako si sa rozhodol. Čas ide veľmi rýchlo a o takých 10 rokov z teba bude zničený človek.
A ako do dovtedy prežiť??? Sustred sa na školu, priatelku a na to, čl chces doaiahnut. Uvedom si, že to kde si teraz je len dočasné, dá sa to zmeniť. Len vydrž.
Vela štastia..
P.S hlavne sa nenechaj vyprovokovať a nehádaj sa s nimi, nikam to nevedie, len si zničiš zdravie, viem o tom svoje.
Aj ja si myslim, ze nic ine ako respektovat pravidla ti neostava!
Kym neskoncis skolu a nenajdes si pracu zostava ti len akceptovat domace pravidla. Vela moznosti nemas.
S tou priatelkou telefonuj az ked dokoncis domace prace, naucis sa do skoly a tak, aby ta mama nevidela.
