Čo s mamou?

Zdravím, takže kde začať. Mám 17 rokov. To čo mi moja mama robí som si uvedomil až tak posledný rok. Takže v prvom rade moja mama je hrozným spôsobom manipulovaná jej mamou a staršou sestrou. Vždy na slovo posluchne. Začal som sa teraz viac baviť s otcom a zistil som jak to je. Kvôli nim sa nemohli odsťahovať a musíme žiť s mojou babkou. Keď som bol malý, tak ma dva roky nepustili z domu nikam, lebo by som zomrel. Mamina sestra s jej mamou nemali radi môjho otca a vždy ma jak malého proti nemu aj proti starým rodičom s otcovej strany "štvali". Na dennom poriadku som počúval hustenie do hlavy aký je môj otec sprostý a podobne. Keď to môj otec povedal mojej mame že je manipulovaná, tak ho na 5 rokov vyhodila z domu a zakázala mu sa somnou stretávať (mama by aj dovolila, lenže "veleniu" sa nepáčilo). No a jak si pamätám moju mamu ja. Asi od 7/8 rokov sa mi pravidelne vyhrážala, že kvôli mne zomrie a že ja budem môcť za to že zomrie. Do 14 rokov som musel spávať pri nej (veľmi bojovala keď som začal spávať vo vlastnej posteli) a pár krát sa mi jak stalo že som nemohol zaspať. Kvôli tomu vždy bola scéna samozrejme aj s citovou hrou, fackami aj roztrhanym pyzamom. To nakoniec vyústilo k tomu, že som pravidelne každú noc nemohol spať a len plakal a bal sa čo príde.(Poviete si že to nič neni, ale potom to prešlo do toho (už jak 15/16 ročný) že som začal mať každú noc panické ataky a neraz mi volali záchranku, lebo som sa nekontrolovateľne triasol, neskôr mi neurológ povedal, že je to pravdepodobne následok nejakej traumy.). Okrem citových hier mi mama nikdy nechcela nič dovoliť. Vždy mi s jej sestrou tlačili do hlavy, že nesmiem mať kamarátov a bla bla bla. Skončilo to tým, že som bol 9 rokov na základnej ten divný s ktorým sa nikto nebavil. Zakázaný bol aj šport, vyriešil som to nakoniec rok dozadu tak, že som si kúpil výbavu na MMA a proste jej oznámil že idem na tréning, dlho sa mi to snažila pokaziť a aj teraz keď to ide tak sa mi snaží vyhovoriť každý jeden jediný tréning (teraz už nie kvôli karanténe :D). Vždy mi do podrobna rozpísala scenár mojej smrti aj s následkami. Všetko sa to zlomilo pol roka dozadu keď som si našiel priateľku. Mama asi pochopila, že už niesom "len jej" jak sa celý život snažila a že mám aj iné záujmy, koníčky, ľudí a kamarátov jak len s ňou sedieť doma (to sedenie doma je u nej dosť veľký problém, abosultne nevychádza z domu a má určite cez 100kg). No a teraz bojuje. Každý výlet s priateľkou, každú jednu aktivitu silou mocou pokaziť a zakázať a keď ju neposluchnem tak začne že je len handra že ju mám úplne u riti, že z nej furt robím p*ču a podobne. Vždy začne nepricetne vrieskať a dosť často sa zasekne a len vrieska dookola to isté. No a najhoršie je, že každý jeden problém somnou ide rýchlo napísať jej sestre a vlastne to ani nie sú jej slová, čo do mňa kričí. Každý jeden deň teraz sa hádame, vždy jej poviem nech sa zamyslí, že je manipulovaná a že aj ona je manipulátor a vždy mi povie zbal sa a vypadni a vždy niečo v zmysle, že sa ide zabiť a začne plakať. Teraz sa vyhráža že dá odpojiť internet, aby mi prerušila úplne kontakt s mojou priateľkou, kedze sa nesmieme stretávať kvôli karanténe, tak si aspoň volame. Prosím poraďte, ja fakt už nemám silu. Ďakujem :)