Ahojte, som v 7. Ročníku ZŠ a už odmalička nemám veľa kamarátov. Cez tieto letné prázdniny som konečne zapadol do partie ľudí ale po prázdninách sa mi nikto z nich neozve. Keď idem von, nikto nehladí na môj názor. Jedine keď sa mi niekto ozve, tak niečo potrebuje... s nikým si nepíšem, nikto si nechce písať... aspoň cez túto karanténu som čakal že sa niekto ozve aspoň na pokec cez Instagram ale nič proste.
Jediný kamoši sú v našej triede ale inde som len obyčajná handra. Som na všetkých dobrí a oni ako keby zabúdali čo som pre nich spravil, pomohol. Kde je chyba proste? Je to vo mne alebo v nich? Poraďte mi prosím...
Moji kamaráti si ma nevšímajú, nemajú ma radi
Mar3k007
25karina25
Takto som to mala aj ja, ked som bola mlada. Ale nerobila som si z toho tazku hlavu. Naucila som sa fungovat sama so sebou.
sporenta
je to bežné...ja napríklad tiež som to tak mala, že s niektorými som bola len niekedy...ale netrápim sa tým...lebo ľudia, ktorí majú byť v tvojom živote tak budú...
janilka
tiez som mala takych kamaratov s ktorymi som sa bavila iba v lete, to sme chodili na prazdniny k starkej a tam sme sa spolu bavili, cez skolsky rok sme o sebe nepoculi, to je podla mna normalne, vtedy sa bavis s inymi ludmi, vacsinou spoluziakmi alebo kamaratmi, ktori byvaju blizko tvojho bydliska
richsasa
je viac takych deti, ktore jednoducho na zakladnej skole nemali vela kamaratov. podla mna je aj lepsie ich mat menej ale ide o to, aby boli tie kamaratstva prave!
olivara
To je podla mna normalne, ja som tiez mala kamaratov ako dieta s ktorymi som bola viac menej pocas leta ked som sa zase nevidala tolko s tymi zo skoly, oni maju tiez svojich kamaratov zo skoly a tak su s nimi, neber si to tak osobne
Ja som mal v tvojom veku veľmi podobný problém. A tiež som sa jediný v triede venoval programovaniu a ostatní ma nevolali von, aj keď oni spolu chodili. Ja som si nevedel dať rady a zostal som forever alone.
Je tam viacero faktorov. Jednak asi nemáš šťastie na dobrý kolektív. Keby boli v pohode tak ťa podržia. Druhý faktor je že, že ako píše Smec , prejavuješ podradenosť. Nie si pre ostatných dostatočná "osobnosť". Možno sa pretvaruješ na niečo čo nie si ty. Možno neprejavuješ svoje názory. Do niektorých partií zapadnú aj submisívni ľudia, ale tá tvoja taká nie je. Asi máš aj nízke sebavedomie. Pokiaľ ťa trápi ešte aj niečo iné, tak možno by ti pomohol psychológ, alebo aspoň linka detskej istoty/dôvery, ipcko a podobne. Ďalšia možnosť je zmeniť kolektív a prestúpiť na inú školu. Problém bude na oboch stranách.
Srnec
Musíš si u nich vidobyť rešpekt, zrejme sa im podlizuješ (prakticky je to prejav menejcennosti).
Priateľstvo je ako obchod, obe strany by mali mať podobnú hodnotu, ak nie vznikne tento problém. Buť alfa, zaflexi stým že programuješ, choď na bojový šport ktorý ťa zocelí a pod.
Nájdi si spôsoby na zvýšenie testosteronu a staraj sa o seba, správaj sa ako dospelí.
petranella
najskor by som povedala, ze vobec neuvadzas pravy vek, neviem co by taky mlady clovek robil tu a takto sa vyplakaval, preco nemozte napisat pravdu, no v kazdom pripade musi byt pes niekde zakopany a nie je to len tak, ze nemas nikoho blizkeho a a ani priatelov
chamomile
zda sa, ze si v zlom kolektive, kde sa venujes tym pocitacom?
Hhah
No Mark, neľutuj sa. ?
Ak im urobíš dobré a nemáš odplatu, možno Ťa to zamrzí, ale sa neľutuj, ak máš sklon k pesimizmu. Ak nemáš, tak to budeš mať ľahšie.
Pomoc je inak nezištná, neočakávaš za to odplatu, ne?
Ja sa snažím si nájsť niečo na robotu a občas sa niekomu ozvem či ide von.
