Dobrý večer, som študentkou strednej školy (prvý ročnik) a chcela by som sa s vami poradiť ohľadom úzkostných stavov
Prosím nech sa k tomu vyjadrujú len ľudia ktorý s tým majú nejaké skúsenosti
Úzkostným stavaní trpim už asi 2 mesiace a mám pocit že každým dňom je to len horšie a horšie
Je to ako taký bludný kruh z ktorého sa neviem vymotať a postupne začínam strácať nádej že sa to zlepší
Dôvodom vzniku týchto mojich úzkosti ktoré ma v poslednom čase trápia každým dňom je určite stres a stresové situácie ktorými som si za posledné obdobie prešla dosť a ani sa nečudujem môjmu telu že to už nezvláda
Po nástupe na strednú školu som pociťovala od druhých namňa až priveľké nároky a začala som mať pocit že to prestávam zvládať či už fyzicky alebo psychicky
Menej som relaxovala, spala som asi len 4-5 hodín, a jediné čo som celý deň robila je učenie
Málokedy som si našla chvíľku pre seba a chvíľu pre oddych
A to že mám zlu životosprávu som si uvedomila až keď bolo neskoro
Začalo to tým že sa mi zle zaspávalo a aj keď som si dopriala viac hodín spánku tak som cítila strašnú únavu
Cítila som sa veľmi vyčerpane a unavene
Potom sa k tomu pridala celková slabosť a vypätie celého tela akoby som sa nevedela uvoľniť
No nejako som to neriešila keďže take stavy som už mala a dúfala som že sa z toho dostanem sama bez akejkoľvek pomoci
No postupom času sa to začalo len zhoršovať a teraz si prežívam take obdobie čo naozaj neprajem nikomu
Neustále závraty, trasenie a potenie sa, únava, búšenie srdca, nadmerné vypadávanie vlasov, trpnutie končatín a neustále vypätie celého tela
Veľmi ma to začalo obmedzovať už aj v škole a fakt neviem čo mám robiť
Najradšej by som bola kebyže som sa s tým vyrovnala sama a bez liekov ale neviem či to je možné
Bola som už aj pri psychologičke ale tá povedala že to nieje na lieky a že verí v to že sa z toho dostanem aj bez nich
No prešiel mesiac odvtedy čo som pri nej bola a ja nepociťujem žiadnu zmenu skôr zhoršenie
Bojím sa toho že sa z toho začarovaného kruhu už nikdy nedostanem a že v takýchto úzkostných pocitoch budem musieť trpieť cely život
Určite chcem bojovať a nechcem to len tak ľahko vzdať ale potrebovala by som od niekoho počuť to že sa z toho dá naozaj dostať že to je možné
Prosím tí ktorý ste si prešli podobnou situáciou vo vašom živote tak napíšte čo vam na to najviac pomohlo a ako ste to zvládli prekonať
Myslite si že mám navštíviť lekára alebo ešte mám skúšať s tým bojovať sama?
Za vaše odpovede vopred ďakujem ❤️
Úzkosti
Odporúčam vám čo najskôr navštíviť psychiatra/psychológa a začať s liečbou, aby sa to nezhoršovalo.
Ja sa starám o duševne chorého manžela. Najprv sa to dalo zvládať a počas ambulantnej liečby fungoval ako keby bol zdravý.
Neskôr však liečbu odmietal, keďže nemal žiadne problémy a cítil sa dobre, neriešili sme to ako rodina.
Po čase nastali problémy v práci (asi pred 12 rokmi), dlho bol hospitalizovaný na psychiatrickej klinike a od vtedy to sním ide dolu vodou. Posledných 6 rokov je takmer viac hospitalizovaný ako doma. Skúšali sme liečbu v rôznych zariadeniach a psychiatrických oddeleniach (Veľké Zálužie, Bratislava - St. mesto, Ružinov, Pezinok, Nové Zámky, Sučany, ústav Predná Hora...), dokonca aj Praha, Brno. Po hospitalizácii sa to obvykle zlepší, ale po čase opäť zhorší. Už to prestávam zvládať.
Len som tým chcela povedať, že najlepšie, čo môžete urobiť, začať s liečbou a nikdy neprestávať!! Ani keď na tom už budete lepšie. Treba pokračovať. Duševné problémy sú žiaľ na celý život. Muž mal tiež najprv len depresie a úzkosti, no po čase to prerástlo do bipolárnej afektívnej poruchy, okrem toho má aj iné diagnózy - počiatočná forma Ganserovho syndrómu, poruchu osobnosti, prvky shizománie...
Ahoj "Dajen" nachádzal som sa v podobnej situácii ako ty ale nejdem ti tu písať ako mi je ťa luto a že to samo prejde bohužial to musíš zobrat to vlastných ruk inak zostaneš v tom začarovanom kruhu:) chcem ti llen povedať z mojej skusenosti aj zo zdravotníckej stránky niektoré veci čo ti pomôžu aj keby neviem čo sa dialo :)
Takže : základna vec hned ako 1. Neprivolávaj si to, viem niejeto lahke na to nemyslieť ale ked si to už mala alebo máš musíš si povedať , aha viem čo to je poznámto ale už ma to nevystraší a choď niečo robiť(tak ako to prišlo tak rýchlo to aj odíde)
2. Jak to v tebe pretrváva už dlho v jeden den napr že citiš zly pocit od rána až do poobedia kúp si PERSEN FORTE (nie niesu to antidepresíva nieje to ani oblbovák je to tabletka ktorá obsahuje 3 bylinky ktore daju tvojmu telu to čo potrebuju čo sa rovná pohoda.)
3. čaj! :) na depresie a stavy uzkosti alebo nervy atd. je najlepší ľubovník bodkovaný 2 poháre denne viac nie pretože sa možeš vyhádzať nezafunguje to hned ale postupom času bude citiť vnutorny pokoj to iste plati aj pre medovkový čaj.
4 vyhni sa sladkému, procesový cukor je tonajhoršie čo možeš urobiť ked tak 70% horká čokoláda ale nie pred spaním.
Viem že teraz počas karantény je to horšie lebo bud je vela uloh alebo vela času myslenia na zle veci, takže povinne každý deň minimálne 30min na slnko najlepšie niekde kde niesu ludia alebo s rúškom ale to iste vieš. jednoducho si sadnúť a zavrieť oči a nechať slnko na tvári len tak dodá ti to feromóny a vitamín d
skus toto praktikovať a uvidíš že ti bude lepšie aj bez antidepresív a pedopsychiatrov, určite by som ale odporušil zotrvať unavštevovaní psychológa pretože ťa naučí zvládať takéto okolnosti aj pomoc dychu.
prajem veľa zdravia a skoré uzdravenie Dr.Eliot
Nemoze to byt tetania? Skus si precitat niektore temy tuto, je ich tu o tom vela a pisu tam aj ludia, ktori s tym maju realne skusenosti
Ahoj, nerobili ti testy na histaminovu intoleranciu? Mozno smiesne, ale mne ju zistili. Mam doma AD od psychiatricky, ktorych som sa este nechytila, lebo mi zabera Omarit. Antihistaminikum. Budem skusat, ako sa to vyvija dalej, ale vraj uzkosti moze sposobovat aj toto.
Lieky predpisuje psychiater. K psychologovi sa chodi vyrozpravat a natrenovat model zvladania roznych situacii.
Tie lieky nemusia byť vždy strašiak, niekomu pomohli na tieto úzkosti.
Čítala si niečo o syndróme tenznej myolitídy od Sarna?
Jeho terapiu by si mohla vyskúšať.
Palino 995
A cítiš sa lepšie odvtedy čo si začal chodiť k lekárom a brať lieky alebo máš pocit že je to stále rovnaké?
Ja by som aj šla k psych. ale bojím sa toho že domňa natrepe milión liekov kvôli ktorým mi bude len horšie pretože budú mať nejaké vedľajšie účinky
Skôr by som skúsila ešte tú prírodnú cestu bez liekov ale nezaberajú mi nato cvičenia ani nič podobné takže neviem :/
Dejan:ja trpim uzkostnou chorobou typu ocd viem co zazivas mal som to minuly rok podobne busenie srdca zle myslienky ze sa zblaznim zly spanok atd ale pomohla mi terapia spolu s liekmi neni to hanba ale mne nic prirodne nezabralo tak som uz musel navstivit psychiatra a teraz chodim raz za tri mesiace k osychologicke aj psychiatrovi neboj sa antidepresiv
K psychologovi sa chodi dlhodobo. Vyhladaj si na inernete takeho, co sa venuje aj dychovym metodam.
Swistica
Pri psychologičke som bola iba raz a to bolo tiež iba v rámci nemocnice v ktorej som bola pred mesiacom hospitalizovaná
To som ešte nevedela čo sa so mnou deje a myslela som si že mám tetanicky záchvat (pred rokom mi ju diagnostikovali) a odvtedy to ide so mnou nejako dole vodou
Vyšetrenia v nemocnici som však mala v poriadku a tak som sa to nejako ďalej neriešilo
Psychologička pri ktorej som vtedy bola mi len dala robiť milión testov vďaka ktorým asi zo mňa chcela spraviť psychopatku? a nakoniec mi len povedala že si musím nájsť viac času pre seba že sa musím naučiť relaxovať ale to som vedela aj bez toho aby mi to povedala...
A ostatne veci potom konzultovala už iba s rodičmi čiže tak??♀️
Ja by som aj relaxovala ale nejako mi to nejde
Väčšinou som najlepšie vedela zrelaxovať tak že som si pospala ale keďže mám teraz problém zaspať tak neviem čo mám robiť
A aj keď si pospím tak po zobudení som stále unavená
Magnesium som užívala keďže mám tetaniu a mala by som ho brať ale necítila som žiadne zlepšenie takže som ho vysadila
Taktiež som skúšala guajacuran a tiež nepomahal
