Velmi nizke sebavedomie a celozivotne trapenie sa

Príspevok v téme: Velmi nizke sebavedomie a celozivotne trapenie sa
nyana

Ahojte. Prisla som si sem po radu ako zatocit s nizkym sebavedomim. cely svoj zivot takto trpim a nemam ziadnych kamaratov a neviem sa s nikym zblizit. Neviem ani otvorit usta ak mi niekto kona krivdu. Vo vnutri si o sebe bohuzial myslim ze som odpad a nezasluzim si pozornost inych ludi ani len ocny kontakt...zmenit sa to neda lebo je to zakorenene hlboko v podvedomi. Spravam sa ako autista lebo neviem rozpravat normalne s ludmi a radsej odo mna bocia. Nikto sa so mnou radsej nebavi a ignoruju ma. Antidepresiva mi nezabrali ani nic co som doposial skusala. Budem velmi rada ak by sa nasiel niekto kto by mi pomohol. Velmi rada by som bola clovekom so zdravym sebavedomim ktory sa neboji nicoho a nemysli si o sebe ze je odpad. dakujem

miki25

Ahoj kočka, si asi introvertka. Byť introvertom je ťažké, ale skús sa premôcť a učiť sa správať v spoločnosti. Výhoda je tá, že všetkému dá sa naučiť. Si ešte mladá baba tak sa to uč. Časom budeš pri kontakte s ľuďmi istejšia a aj sebavedomie by sa mohlo zdvihnúť. Momentálne nemáš žiadne veľké problémy, tak si ver a skús sa aj trochu zabaviť. Ja mám to už oveľa horšie. Mne už v 30-tke ide oveľa.

Neznamy 1986

Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.

p17u

Ahojte všetci s nízkym sebavedomím :) keď čítam vaše príspevky, akoby ste písali o mne. Aspoň viem, že nie som v tom sám, lebo doteraz som si to myslel.

ModraObloha

Hhah - uplne suhlasím a myšlienka že my sme svojím najväčším nepriatelom je absolutná. priznávam že z časti mam na seba dost velké nároky, asi by som mal začat akceptovat aj svoje nedostatky a naučit sa ich mat rád.. snažím sa meditovat :D ale dost na mna vplýva aj fyzicke zdravie... ked sa citím zle fyzicky z pravidla je psychika na tom podobne a mam vtedy také myslenie že utočím sam na seba.. podkopávam sa a myslím si že ak sa ma človek rád tak by to nerobil.. ak je so sebou spokojný tak by nešiel proti sebe a ja proti sebe idem dakedy aj z trucu lebo mi pride že si nezaslužim už nič lebo zase som zlyhal a podobne.. prvý krok je priznat chybu a pracovat na tom čo sa snažím aj ked tým mojím slimačím tempom.. pekna myšlienka v tažkých situaciach sa budem snažit mysliet na niečo také.. vdaka.

nyana - určite z časti možu za to rodičia.. ja som ale napriklad s mamou problém nemal čo sa týka výchovy skôr otec bol u mna problém.. s mamou mam v podstate fajn vztah ale nedokážem v nej najst oporu a ked sa bavime o problémoch zdravotných tak ako keby ani nepočuvala a ani nevie čo sa deje.. potom sa spýta že či už mi je fajn ked velmi dobre vie že tieto problémy mam niekolko rokov proste ma to tak sklame, preto už sa o tom ani s nou nebavím.. vlastne s nikým .. a bohužial pomoc od doktorov nečakám.. tam ma pekne odpálkuju že vylsedky krvy fajn (čo v podstate ked človek nema fajn vylsedky krvy tak je to väčšinou smer nemocnica) a posielaju ma na psychiatriu alebo psycholog.. ku psychologom som chodil ale nemožem sa im zdôverit uplne som všetkým a stále som pacient.. ti ludia to riešia moc odborne ja dakedy mam chut sa vyrozprávat povedat všetko čo ma trápy a tým si pomôcť vlsatne sam nepotrebujem počut nejake diagnozy.. pripade odporučania ist za psychiatrom.. ved keby poviem psychologovy že mávam samovražedne myšlienky tak by sa zhrozil.. a rovno poslal na psychiatriu kde by dali tie ich navykové kraviny a skušali na mne lieky ako na pokusnej kryse ktorý sa možno uchytí a potom čo? bludny kruh liekov niekolko rokov.. pripadný invalidný.. pomaly nesvojprávny aby som bol.. a ak by mi to nahodou pomohlo odvykanie od zavislosti, zničená pečen a črevna mikroflora tak isto.. Kde mam potom ist ked potrebujem pomoc a nik mi ju nevie poskytnut ? Rodina ani Doktori nie, priatelku nemám a v tomto stave by som pre nu bol len zataž, kamaratov nemam a celkovo ani neviem o čom by som sa snimi bavil.. športy som vykonával len solo, koníčky mam teraz proste to isté.. väčšina sa bavia o zažitkoch , babach, futbal či hokej, alebo riešia auta.. nič z toho ma nezaujíma alebo nemám. Je asi dôležité naučit sa nečakat od života vela, mat sa rád a vediet pracovat so svojohou hlavou - myšlienky , psychika.. to je taký ciel na celý život.. byt silným človekom čo zažil vela zleho a preto je dobrý a láskavý.

erikakika

Ahoj. Veľmi dobre viem o čom hovoríš. Tiež mám nízke sebavedomie spôsobené tým, že mi vždy všetci hlavne rodičia neustále hovorili ako nič nedokážem, aká som nešikovná, ako na niečo nemám a podobne. Už keď som chodila na strednú školu, tak mi učiteľ vždy vravel že by som popracovať na zvýšení sebavedomia. V poslednej dobe si už v ničom neverím, nie som so sebou a svojim životom spokojná.

nyana

ModraObloha - mas pravdu a podla mna za kazde nizke sebavedomie mozu rodicia a aj za moje ...vid moj komentar ...rodicia maju vychovavat k sebavedomiu dietata nie po nom dupať

nyana

dakujem vsetkym za odpovede :)
Hhah - vlastne nemozem. Rozmyslala som nad tym skade to ziadne sebavedomie prameni a vzdy som dosla k jednemu - ze doma mi vzdy zakazovali mat nazor, napriklad - som ateista a musim chodit vzdy do kostola kazdy tyzden (nemam 12 rokov ale koncim vysku) inak by bolo zle, nemozem sa obliekat ako chcem, nemozem pocuvat hudbu aku chcem lebo su zaryti katolici....a vsetko ostatne co nie je krestanske je pre nich je satanisticke....nemozem mat v absolutne nicom iny nazor nez oni inak mi povedia ze som satanista a na margo moje sebavedomie mi vzdy hovorili ze to preto ma ludia ignoruju lebo vidia ze neverim v boha....pricom sa sa snazim byt ku kazdemu dobra ako najviac mozem

Hhah

Obloha, tá počuj, na sebavedomí sa pracuje postupne. Musí sa Ti postupne obnoviť myslenie. Neboj sa.
Nemali by sme byť na seba toľko tvrdý a vyžadovať od seba neviem aké výsledky a skúsenosti. Dokonalý nemôžeme byť vždy. Prečo tú dokonalosť od seba vyžadujeme? Nie sme to mi, kto sme samy sebe nepriateľom? A máme na seba vysoké požiadavky?

Ak si sa zmenil po tej chorobe, žiadam od seba iné nároky. Včetne toho, že sa nevieš prispôsobiť iným. Neporovnávaj sa, a nedávaj na seba ten nárok, byť ako väčšina.
Neviem či Ťa to povzbudí.:-D

Čo keby sme si tu urobili minikurz zdravšieho sebavedomia.

ModraObloha

ahoj nyana - som na tom podobne, pripadám si ako keby som si ako človek nezaslužil mat to čo ostatný.. pridem si menej cenný a zbytočný.. som dospelý ale nemám žiadne socialne skills, neviem sa tvárit nasilu že ma niečo zaujíma alebo byt afektovaný akoto väčšinou je v spoločnosti.. príde mi že fakt všetky tie dobre veci su len pre ludí ktorý su štatný a nepochybuju o sebe.. dokonca aj ked by som dakedy chcel pomoc od druhých tak mne proste neni dopriata ani od rodiny nikoho.. tiež by som rad bol sebavedomý ale bohužial vkuse sa len sklamem ked na sebe pracujem alebo mi to moj stav nedovoli a potom som frustrovaný že nemožem robit ani to málo čo chcem.. v mojom príde može za nízke sebevedomie nepritomný foter a zaroven jeho výchova bola hrozna.. v podstate alkoholik.. nemal som žiadný vzor v tomto smere.. dalej už niekolko rokov kopa zdravotných problemov, všetka snaha vyšla zatial nazmar teraz niesom schopny ani pracovat asotva nejak prejdem dnom.. cez tieto problémy som sa drvivu väčšinou času predieral sam.. snažil sa si pomôcť sam.. hoci som chcel pomoc od ludí ale nedostala sa mi .. toto všetko ked sa skombinovalo tak je to tak že už aj mne samotnému pride že si pomoc nezaslužim, že som zbytočný atd.. dôležité asi je zistit odkial pramení tvoje nízke sebavedomie alebo pričina.. a tu napravit.. v mojom prípade by to asi vypadalo tak že by som si aspon dal dokopy zdravie (čo sa mi nedarí) začlenil sa do spoločnosti venoval sa veciam čo ma bavia a zvyšoval svoju hodnotu .. samozrejme potrebujem velmi pracovat na svoje emocionalnej stranke.. alebo psychickej.. mam asi rôzne bloky vytvorené.. možno sa bojím prejavovat emocie, som zatrpknutý voči ludom ktorí ked sa im niečo zle stane maju okolo seba podpru vela ludi a každý si ich všima , každý im chce pomoct a pritom ide o malicherný problem... a mne napriklad ani vlastný otec neverí problémy, neakceptuje ma pretože nieosm aky by chcel a podobne.. pracovat na emociach a psychike je velmi tažké.. a vysledok sa odvíja aj od toho ako je na tom človek s fyzickým zdravím.. ja osobne nezvládam už stresové situacie a som labilny.. nemam žiadnu odolnosť voči zlemu čo sa mi deje a už aj male veci vnímam ako niečo z "hora" že sa mi zase zle deje.. je to na hlavu cele.. odporučam tebe ak teda nevieš kde by mohol byt problém, trochu premýšlat čoho sa bojíš, čo sa ti zle v minulosti stalo, z čoho pramení nizke sebavedomie.. aby si aspon vedela kde riešit problém alebo zamerat sa na tie slabiny.. a pracovat na tom.. aj ked asi pomaly.. z osobnej skusenosti viem že ked sa zle citim fyzicky tak sa mi ani neda pracovat psychicky a všetku tvrdu prácu zničím mojím už deštruktívnim myslením.. vela štastia

Neznamy 1986

Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.