Čítanie o pozitívnom myslení v chorobe

A aký máte blok, Marek?

dobré je ísť do kníhkupectva a tam si pozrieť niečo, lebo každému iné čítanie v takejto situácii sedí

Tie prvé texty, čo Ste dali, trošku vidno, že je to preložené, sa mi zdalo, ale dá sa tomu chápať. Myslím, že je to napokon dobrý preklad. Prečítam si ešte potom tie ďalšie.

V New Yorku je to panel na panely, videli Ste ho? Ja iba z videí, ale nechcela by som tam ísť.

Ten autor musel mať prírodu rād a byť s ňou spätý.

neviem odkiaľ to mám. raz som na to narazil, preložil z angličtiny a niečo svoje doplnil. píšem podobné článočky na svojom blogu.

napríklad:
Načo tu sme?
Sme tu na to, aby sme vykonávali prirodzené aktivity, činy, činnosti. Žili bežný život. Uspokojovať svoje duševné a telesné potreby a takto pretvárať okolie. Prijať myšlienku, pretvoriť ju, vypustiť inú, upgradovanú. Prijať potravu a povzniesť svoje telo na zdravšiu úroveň. Vnímať vnemy našimi zmyslami a reagovať na ne. Mnoho aktivít vykonávame podvedome. Zacítime vôňu a ideme sa najesť. Vidíme peknú vec, chceme si ju kúpiť. Začujeme nejakú myšlienku, porozmýšľame nad ňou a niečo z nej si necháme vo svojom vnútri. Následne konáme na jej podklade. Vidíme príležitosť, zvážime možnosti a chopíme sa jej. Denne dostávame dostatok podnetov na to, aby sme museli rozmýšľať, že čo to máme vlastne robiť. Kam sa uberať. Nemusíme nad tým ani len rozmýšľať. Môžeme a nemusíme mať víziu a sny. Áno, je to tak jednoduchšie, ale nie nevyhnutné. Aj mamička, ktorá vychováva dve malé deti na druhom poschodí v bytovke akéhokoľvek sídliska, môže prežiť kvalitný a spokojný život. Presne tak, ako miliardár. Nemusíte sa premáhať a tlačiť do vznešených cieľov a vytvoriť zo svojho života nasilu niečo úžasné.

Ono to úžasné už je. Od narodenia. Vy, váš život. Originálni a unikátni. Už len svojou prítomnosťou ohýbate denne realitu. Nie je potrebné to smerovanie znásilňovať. Aj tak vytvoríte každý deň jeden stupienok. Postupne vytvoríte počas života z týchto stupienkov schodište, ktoré vedie nahor. Každý deň máte potrebu jeden takýto stupienok vytvoriť. Nech ho už vytvoríte akýmkoľvek činom, alebo myšlienkou. Vždy ho vytvoríte. V starobe máme všetci ten pocit, že ježišmária, koľko som toho zažil, prežil a videl. Stojíte hore na poslednom vrchnom schode a pozeráte na to dlhokánske schodište, ktoré ste počas života (nevedomky) postavili.

Dalo by sa povedať, že vždy konáte správne a žiadny deň, nebol nazmar. Robte to, čo je pre vás prirodzené. No a ako budete vedieť, že konáte vlastne správne? Na to je tu takisto jedna prirodzená skúška správnosti. A to, že ste svojím šťastím nenarušili šťastie niekoho iného. Inými slovami, aby nebol niekto kvôli vášmu šťastiu nešťastný. Pretože takto vychýlite rovnováhu a zajtra budete práve vy ten nešťastný človek, kvôli šťastiu niekoho iného.

Čiže už vieme, prečo tu sme. Pretože boli k nášmu výskytu vhodné podmienky. Už vieme čo máme robiť – prirodzene existovať a vykonávať pre nás prirodzené aktivity, ktoré nás robia šťastnými. Ostáva už len otázka, že prečo? Načo toto všetko? Odpoveďou je, že to nemusíte a nepotrebujete vedieť. Len buďte šťastní a naplnení. Ani pečeňová bunka nevie, načo existuje. A môže si pomyslieť, že čo už len odo mňa závisí. Má pravdu. Môže pokojne umrieť a nič sa nestane. Veď denne nám odumrie mnoho pečeňových buniek. Sú nahradené a pečeň funguje ďalej. Ale ak by umreli všetky pečeňové bunky, tak umrie celé telo. Takže prečo máme prirodzene existovať a fungovať? Pretože sme zrejme súčasťou niečoho väčšieho, čomu nemusíme porozumieť. Skúste pečeňovej bunke vysvetliť, že existuje daňové priznanie. Nikdy nepochopí, dane a zákony. Taktiež ak by aj nám niekto, alebo niečo vysvetlilo celú našu existenciu, nedokázali by sme pochopiť na čo sa to pozeráme, čo to je. Preto sa ani netrápme touto otázkou.

Ale ak predsa len potrebujete konkrétnejšiu odpoveď, tak našou existenciou predsa stále niečo vytvárame. Nebudeme žiť večne. Ale môžeme vytvoriť niečo, čo bude. Napríklad dať život deťom. Miesto detí to môže byť vynález, kniha, obraz. Čokoľvek, čo by znamenalo pre spoločnosť malý stupienok smerom nahor. K tejto myšlienke sa vrátime v knihe neskôr a rozvinieme ju podrobnejšie. Možno máme obrovskú zodpovednosť. Sme súčasťou mechanizmu, ktorý sa bez nás nezaobíde. Možno si dávame všetci navzájom život. Sme si každá tá civilizácia, vesmír, organizmus, Bohom vzájomne.

Preto nedokážeme definovať význam života. Pretože je len jeden. Môžeme mu len dodať iný tvar, alebo farbu, dôjsť k nemu inou cestou. Ale vždy bude rovnaký. Ten spomenutý vyššie. Všetci o ňom hovoria a nikto ho nepozná. Napriek tomu stále niečo robíme, sme v pohybe. Nesedíme so založenými rukami a nečakáme na smrť. Sami nevieme prečo. Plníme význam života. Každý z nás z tých miliárd. A prečo v tom neprestať? Nech práve fliaskame naše decko, maľujeme obraz, vymysleli sme nový pohon, alebo sme sa okydali hamburgerom..

Prečo vlastne neprestať? Pretože touto našou malou a krátkou existenciou pomôžeme sformovať svoje okolie a priestor v ktorom žijeme. Možno ho formuje v jednu veľkú rakovinu, možno sme len hniloba a možno jedna vzácna esencia v strede vesmíru. Nevieme to. Avšak niečo sa okolo nás deje. Dávame čas a priestor do pohybu. Ak už aj neveríme v iné svety, alebo ten nadpozemský, tak môžeme po sebe zanechať niečo pre naše deti, príbuzných, známych. Zanechať po sebe niečo viac ako len uhlíkovú stopu. Možno sa stať nesmrteľným v našich vykonaných činoch.

Kde si to Marek zohnal?
Ja prírodu ľúbim. Noo, pekné články, no ja ich čítam s tým že prírodu stvoril Boh. Nie bohovia ako sa píše.
Odkiaľ to máš, prosím?

Mne "nepomohli" žiadne knihy. Až tento článok ma niekam posunul a otvoril mi oči, naučil vnímať svet a okolie. Krátky a neuveriteľné myšlienky. A pritom tak prirodzené.. Mám takých článkov viac, tak napíš ak budeš mať záujem:

Defibrilátor je lekársky prístroj, používaný na liečbu závažných porúch srdcového rytmu krátkym elektrickým výbojom. Princíp liečby elektrickým výbojom spočíva v súčasnej depolarizácii všetkých častí prevodového systému srdca. Týmto spôsobom je možné previesť aj niektoré iné arytmie (poruchy srdcového rytmu) na normálny sínusový rytmus. Zjednodušene povedané, tento prístroj dostane Vaše srdce do správneho a zdravého rytmu. A presne to isté urobí s Vami a s Vašim životom príroda.

Keď ste v prírode, nemusíte sa pozerať do zrkadiel. Namiesto toho sa buď zameriavate na prostredie okolo vás, alebo na to, čo robíte, ako je lezenie, nastavenie stanu alebo záhradníčenie v záhrade. Keď ste sami v prírode s milujúcim priateľom alebo skupinou ľudí, dostane sa Vám sladká úľava od sexizmu, rasizmu, homofóbie, transfóbie, klasizmu a všetkých ostatných spôsobov, ktorými utláčame, stigmatizujeme a znevažujeme jeden druhého. Naopak, príroda prejavuje neuveriteľnú rozmanitosť v celej jej sláve. Existujú tučné stromy a tenké, nízke a vysoké. V rámci jediného zhluku žltých kvetín môžete vidieť ružovú a uvedomiť si, že ide o mutáciu. V prírode nehovoríme: “Je to zlé, škaredé! Táto kvetina je iná; ten strom je tučný! ” Namiesto toho hovoríme: “Aké je to krásne!” Toto nás podvedome ovplyvňuje

Čas sa spomaľuje.
Naliehavosť, termíny merané hodinami, minútami a sekundami sa rozplynú. Hodiny nás naučia opustiť prirodzené rytmy nášho tela a Zeme a prispôsobiť sa harmonogramu zakorenenému v našom ekonomickom systéme, stresu. Na druhej strane, príroda modeluje zdravšie tempo života. Stromy a rastliny rastú POMALY. Jelene sa pasú pokojne. Králiky a veveričky sú mrštné, ale to je ich prirodzené tempo. Každý sa pohybuje podľa svojho prirodzeného rytmu a začnete robiť to isté.

Príroda zastáva model, kedy má každý všetkého dostatok.
Naša kultúra nás učí, že nikdy nemáme dosť. Snažíme sa zarobiť viac peňazí, nakupovať viac vecí, jesť viac chutných jedál. Kultúra nás tiež povzbudzuje k tomu, aby sme nerozmýšľali nad tým, ako táto nadmerná spotreba ovplyvňuje ostatných, ako sú robotníci, ktorí vyrábajú naše oblečenie, alebo ľudia a zvieratá, ktoré sú závislé od rovnováhy. Na rozdiel od toho, ekologické systémy zosobňujú harmóniu a rovnováhu. Stromy rastú do takej výšky, nakoľko sú dostupné živiny a voda. Veveričky uchovávajú správne množstvo jedla, aby prežili zimu. (Predstavte si, akoby absurdné by bolo, keby veveričky očakávali, že ich zbierka orechov bude exponenciálne rásť bez akejkoľvek snahy – ako to robíme s našimi investíciami!)

Mýtus pohodlia a kontroly.
Naša kultúra propaguje škodlivý mýtus, že by sme sa mali usilovať o to, aby sme boli čo najdlhšie v pohodlí, aby bol náš život len príjemným a aby sme čo najviac odolali ťažkostiam. Jednoducho nemôžeme byť spokojní alebo v pohode po celú dobu. Nemôžeme ovládať všetko. Snaha dosiahnuť trvalý komfort a kontrolu nás duševne vyčerpáva a zabíja. Mali by sme v našej duši vytvoriť miesto pre pocit, že je bežné a normálne cítiť diskomfort, bolesť a nepohodlie.. Príroda nám demonštruje ozajstnú realitu. Nemôžete zastaviť dážď, kým sa všetka voda nevyprší. Má to svoj poriadok. Nemôžeme oddialiť zapadajúce slnko. Má svoj prirodzený čas a rytmus. Teplotu nemôžete nastaviť na pohodlných 26 stupňov. V prírode si uvedomíte, akú malú kontrolu máte naozaj. Spomeniete si, že trápenie a nedostatok kontroly sú súčasťou života a akceptovanie tejto skutočnosti spôsobuje nielen znášanlivosť, ale aj pocit radosti zo života.

Príroda vám pripomína smrť, aby ste mohli oceniť život a jeho prirodzené cykly.
Robíme všetko pre to, aby sme sa vyhli myšlienke, že my a všetci, ktorých milujeme, zomrú. V prírode narazíte na mŕtve stromy po celú dobu. A hľa, vyživujú mladé rastliny. Prechádzate horiacou oblasťou a vidíte hojnosť divokých kvetov v novo obohatenej pôde. Keď sa denne stretneme tvárou v tvár so smrťou, ceníme si vlastný život a súčasnosť viac. Mnohí, ktorí prežili rakovinu, dobre poznajú túto pravdu z tvrdého stretnutia so smrťou. Príroda nás uvoľňuje do tejto reality.

Vidíte krásu prírody.
Sila tej hory, ktorá tu stála po celé tie roky! Zázrak tohto jediného kvetu, naplneného slnečným svetlom. Zjavenie stromu zakoreneného hlboko v zemi, ktorý sa tiahne k oblohe a nesie tiché svedectvo o svete okolo neho! Cítiš úžas a radosť. To preto, že sme spojení so všetkými živými vecami. Patríte k tejto Zemi. Ste súčasťou spoločenstva prírody. Vy ste vyrobení z rovnakej látky a že nie ste lepší – a nie horší – ako ten vták, ten strom, ako druhí ľudia…

V prírode sa cítite pohodlne a vo svojej vlastnej koži, zažijete svoj vlastný pokoj a silu. Maska, ktorú prezentujete vonkajšiemu svetu, je irelevantná..

Zažite Božské.
Či ho nazývate Bohom, Matkou Zeme, Veľkým tajomstvom alebo iným menom, príroda vám pomôže spájať sa s touto silnou, milujúcou prítomnosťou. Môžete cítiť, že táto prítomnosť vás miluje a podporuje. Príroda vás približuje k duchu.

Príroda nás núti uvedomiť si dôležitosť života a smrti. Rovnako ako kvet, ktorý vyrastie z puku, starne a pomaly sa vysušuje a v zlomku času v rámci života na tejto planéte vybledne… Podstatná nebola dĺžka, ale počet dní, ktoré prežil. Ako príjemne okoliu voňal a ako upokojujúco pôsobili jeho farby. Že sa motýle mohli tešiť, ako extrahujú jeho šťavu. A keď zomrie, zanechá po sebe semeno, z ktorého vyrastie znova ten istý a príťažlivý kvet. Z pohľadu existencie planéty by sme zhora z vesmíru videli na tom istom mieste po celý čas jeden pekný, žltý kvet..

Príroda je ako životne dôležité časti nášho tela. Rovnako ako nemôžeme prežiť bez obličiek, pľúc, mozgu a srdca, nemôžeme prežiť bez prírody. Je to neoddeliteľná súčasť každého stvorenia. Príroda je zdrojom nášho života.

Ahoj. Pomohla by Ti kniha moc nášho podvedomia. Skúšala si aj terapiu podvedomia? Pomohla by Ti. Choroba je problém , ktorý súvisí s niečím nespracovaným z minulosti. Treba odstrániť príčinu aj na vedomej aj na podvedomej úrovni. Tu je moja stránka: www.lubomirabartosova.wixsite.com

Veriť treba, ale nejaké čítanie nepomôže samé o sebe. To sa musíš v hlave tak nastaviť.

Hm, a to pre aký cieľ, ak sa smiem spýtať? Vyliečiť sa, či si len oddýchnuť od svojej mysle?
Psychika je veľmi dôležitá pri chorobe, to je jasné, len telo neoklameš tým, že mu povieš, že je zdravé.
Či na čo chcete to poz. myslenie, prosím?

Nerozumiem ani ja preco Biblia, ta v takomto pripade nepomoze, to som si ista