Dobrý večer, chcela by som sa trošku vyžalovať, lebo nemám vlastne ani komu a veľmi ma tento problém trápi. Mala som v minulosti vzťahy, vždy som mala pocit, že som sa ja zaľúbila prvá, milovala som viac, chcela som byť s dotyčným viac, písať si častejšie, no nikdy tomu tak v podstate nebolo.. často sa mi stávalo, že sa mi chlapec neozval jeden-dva dni, a ked sa ozval, zavolal ma k nemu a ja som po nom tak túžila byť že som pribehla hned za ním. bolo mi dlho za ním, často sa mi stávalo, že som celé dni čakala, či mi napíše, niekedy márne. alebo aj ked napísal, konverzácia bola len o pár slovách, niekedy som mala pocit, že ho nezaujímam, viac som sa pýtala ja a snažila udržať konverzáciu. stále som sa v niekde v podvedomí bála, že ma opustí, že si viac píše s niekým druhým, a že sa mu páči niekto iný.. a ked sme sa napokon aj rozišli vždy som velmi trpela, mávala som psychické problémy a vždy som minimálne dva-tri roky nebola schopná s nikým nič mať, žiadne vzťahy nadväzovať. posledný vzťah, teda rozchod bol najťažší a zároven to bola skvelá lekcia do života a veľa vecí som si uvedomila. že by som nemala za chlapom behať prvá, ako si pískne, hoci sa mi dva dni neozve, napriek tomu, že sa idem od smútku za ním zblázniť, nesnažiť sa za každú cenu sa mu zapáčiť, zavdačiť, len aby si nenašiel inú.. skrátka byť sama sebou, vedieť žiť aj bez neho.. toto sa mi 3,5 roka celkom úspešne darilo.... síce nemala som žiadny vzťah, ani žiadny bližší pomer s niekým, ale aj ked som niekoho parkrát stretla tak som sa nezaľúbila. hovorila som si, že som už tak vytrénovaná z posledného vzťahu, že už len velmi ťažko ma niekto oblbne, od koho nebudem cítiť skutočný záujem a snahu byť so mnou, že si nájde čas na mna a budem pre neho priorita, tak ako to beriem aj ja, ked sa zaľúbim, že chcem byť hlavne s tým človekom a ostatné veci mi nerobí problém presunúť na vedľajšiu koľaj. skrátka prvoradý mi je ten človek.
no čo čert nechcel, stretla som jedného človeka, s ktorým to začínalo pekne, aj sa o mna zujímal, písal mi, stretli sme sa, ja som sa asi zase zaľúbila a začalo sa to celé kaziť... pýtal sa či pôjdeme niekedy von, súhlasila som, no odvtedy už prešiel mesiac a pol a nič.. ja by som len chcela vedieť, ak to budú čítať aj muži, ako to máte so vzťahmi vy? ako rýchlo ste schopní sa zamilovať? (mala som pocit, že sa mu páčim...) a ako to máte treba ked máte veľa povinností? odradí vás to od dalšieho stretnutia? ja ked to beriem podla seba tak by ma to neodradilo. nič... išla by som, lebo by som ho rada videla. je aj toto normálne že mi niekto po tak krátkej dobe chýba? viete mi prosím poradiť ako mám riešiť takéto stavy? ako sa vôbec správať? neviem si so sebou rady už, mám pocit že totálne stroskotávam v týchto vzťahových záležitostiach. Ďakujem
ako sa rýchlo nezamilovať
Vieš.. Na teba platí presne to príslovie: Kým si začneš myslieť že ty si tu ten blázon, poobzeraj sa okolo seba, či len nežiješ medzi samými bláznami. Čiže nie v tebe bola chyba. Jednoducho si stále nájdeš muža, ktorý ťa nemiluje. Pretože čuduj sa svete, aj chlapi vyhľadávajú vzťahy, lásku, partnerský život. Možno že ich nie je toľko ako žien, ale existujú. Mala by si preto prestať vytvárať vzťah s každým plevelom. Ak ti chlap na druhý deň neodpíše, vzťah sa aj tak čoskoro skončí. Buď ťa mal na jednu noc, alebo rozptýlenie. Alebo je padavka povedať ti, že si mu jednoducho nesadla a bude to s tebou ťahať, kým to neukončíš ty. O takéto snehové vločky by ženy zakopávať nemali.
Ja osobne si neviem predstaviť partnerke neodpísať do 24 hodín. Je to nezdvorilá ignorácia. Ak mi na žene záleží, normálne jej odpíšem obratom, alebo hneď, keď sa dá. Poriešime čo treba a potom sa trebárs vidíme až doma, alebo aj na druhý deň. Ale stále cítime prítomnosť jeden druhého. Ak chlap so ženou byť chce, jednoducho na ňu myslí. A v takom prípade neexistuje, že zabudne odpísať, alebo nemá záujem odpísať. A také, že teraz som napísala ja a teraz by mal on, alebo naopak.. Toto sú pubertálne a nezrelé prejavy. Dospelý človek napíše kedykoľvek, keď má potrebu. Aj 15x za sebou. A ak sa obaja majú radi, tak tomu druhému to tých 15x nepríde ani divné, ani otravné. To ti hovorím, ako chlap.
Blbé je, že my vždy priťahujeme opak. Ak sme slabí, tak silnejšieho. A naopak silný bude vždy vyhľadávať slabšieho. Extrovert introverta atď. Čiže zrejme pôsobíš krehkým dojmom, láskavým. Samozrejme automaticky pritiahneš nejakého predátora. Tí vycítia tvoje slabosť. Najedia sa a odhodia ťa..
Riešením by teda bolo, aby si bola sebavedomejšia. A ako to docieliť? Uvedom si, že pre každú ženu tu je chlap. Len nie pre každého chlapa tu je žena. Ty si nedostatkový tovar, nie my. A je tam ten tvoj aj pre teba. Niekde tam je a bude ťa zbožňovať. Len vysielaš nesprávne vlny. Buď v pohode, vedomá svojich kvalít, pozitívnych vlastností. Uvedomuj si, že máš niečo, čo by sa tomu druhému na tebe veľmi páčilo. Nie si vôbec divná, ani menejcenná. Si presne tak originálna a unikátna, ako ostatní.
Pokojne urob prvý krok a začni priateľstvom. Pretože tvoj partner má v prvom rade byť tvojím najlepším a najvernejším kamarátom. Kým sa to zvrhne na hlbokú lásku, tak trávte spolu čas. Smejte sa, majte spoločné hobby, vytvárajte si zážitky. Tá láska tam príde časom sama a v správny čas. Uvedom si, že chlapi sú polená a nevedia, alebo neradi prejavujú city/emócie. Skôr ti odpíše chlap na otázku či idete do kina, alebo na burger, či do hôr. Ako na nejakú citovo položenú otázku. City si môžete prejavovať osobne. Je to príjemnejšie a prijatelnejšie. Dotykmi, pohľadmi, blízkosťou.
ten posledny comment podomnou je dost vystizny. Inak dost dobre asi viem co myslis, ake to asi musi byt. Mal by som k tomu aj viacej co povedat, ked chces mozme to prebrat cez mail. 19seals94@gmail.com
- len škoda, že väčšinou tú lásku vidíme v chlapoch, ktorí si ju ani nezaslúžia -
Podľa mňa žiadnu odbornú pomoc nepotrebuješ. Je prirodzené, že mi ženy túžime po hlbšom vzťahu a keď ho nenachádzame, tak ho vyhľadávame.
Keď vieš presne čo chceš ale vieš,že to už nenájdeš.
čiastočne súhlasím s modrou oblohou. Udržiavaj si kamarátsky vzťah a navštevuj sa s kamarátkami, urob si život bohatým na zážitky, výlety, prechádzky, múzeá, výstavy, kino, divadlo, a nejaká známosť je len bonus a nie naplnenie prázdna.
Tomu sa hovori stihacka. Mas v sebe dost hlboko problem a uprimne by ti pomohla odborna pomoc.
Ahoj, není to tým že ti celkovo chýba spoločnost ? Máš kamarátky ? Niesi osamelá? Možno preto k tomu tak inklinuješ lebo inak nemaš kde a chýba ti to. Ak máš kamošky skus s nimi vybehnut.. z vlastnej skusenosti viem že po dlhej dobe (aj chcenej) samoty vie prist osamelost a potreba po ludkom kontakte .. mal som priležitost si pohovorit a hned som sa citil lepšie.. Pačila sa mi jedna baba ktorá vypada tiež osamelo a ja som si vždy chcel s nou pohovorit myslel som si že k nej niečo citim ale potom ako som mal možnost byt chvilku v spoločnosti som si uvedomil že to je len potreba nebyt sam, byt vypočutý.. a inakšie ma skor pritahuju ine typy.. proste som v nej videl to že by sme si mohli nejak rozumiet a myslel som si to že je to nejaka naklonnost a nebola.. možno máš ty niečo podobné.. najdi si aspon kamarátky alebo ak máš tak chod s nimi von a skus pozorovat ako sa potom citíš.
