ako sa rýchlo nezamilovať

Dobrý večer, chcela by som sa trošku vyžalovať, lebo nemám vlastne ani komu a veľmi ma tento problém trápi. Mala som v minulosti vzťahy, vždy som mala pocit, že som sa ja zaľúbila prvá, milovala som viac, chcela som byť s dotyčným viac, písať si častejšie, no nikdy tomu tak v podstate nebolo.. často sa mi stávalo, že sa mi chlapec neozval jeden-dva dni, a ked sa ozval, zavolal ma k nemu a ja som po nom tak túžila byť že som pribehla hned za ním. bolo mi dlho za ním, často sa mi stávalo, že som celé dni čakala, či mi napíše, niekedy márne. alebo aj ked napísal, konverzácia bola len o pár slovách, niekedy som mala pocit, že ho nezaujímam, viac som sa pýtala ja a snažila udržať konverzáciu. stále som sa v niekde v podvedomí bála, že ma opustí, že si viac píše s niekým druhým, a že sa mu páči niekto iný.. a ked sme sa napokon aj rozišli vždy som velmi trpela, mávala som psychické problémy a vždy som minimálne dva-tri roky nebola schopná s nikým nič mať, žiadne vzťahy nadväzovať. posledný vzťah, teda rozchod bol najťažší a zároven to bola skvelá lekcia do života a veľa vecí som si uvedomila. že by som nemala za chlapom behať prvá, ako si pískne, hoci sa mi dva dni neozve, napriek tomu, že sa idem od smútku za ním zblázniť, nesnažiť sa za každú cenu sa mu zapáčiť, zavdačiť, len aby si nenašiel inú.. skrátka byť sama sebou, vedieť žiť aj bez neho.. toto sa mi 3,5 roka celkom úspešne darilo.... síce nemala som žiadny vzťah, ani žiadny bližší pomer s niekým, ale aj ked som niekoho parkrát stretla tak som sa nezaľúbila. hovorila som si, že som už tak vytrénovaná z posledného vzťahu, že už len velmi ťažko ma niekto oblbne, od koho nebudem cítiť skutočný záujem a snahu byť so mnou, že si nájde čas na mna a budem pre neho priorita, tak ako to beriem aj ja, ked sa zaľúbim, že chcem byť hlavne s tým človekom a ostatné veci mi nerobí problém presunúť na vedľajšiu koľaj. skrátka prvoradý mi je ten človek.
no čo čert nechcel, stretla som jedného človeka, s ktorým to začínalo pekne, aj sa o mna zujímal, písal mi, stretli sme sa, ja som sa asi zase zaľúbila a začalo sa to celé kaziť... pýtal sa či pôjdeme niekedy von, súhlasila som, no odvtedy už prešiel mesiac a pol a nič.. ja by som len chcela vedieť, ak to budú čítať aj muži, ako to máte so vzťahmi vy? ako rýchlo ste schopní sa zamilovať? (mala som pocit, že sa mu páčim...) a ako to máte treba ked máte veľa povinností? odradí vás to od dalšieho stretnutia? ja ked to beriem podla seba tak by ma to neodradilo. nič... išla by som, lebo by som ho rada videla. je aj toto normálne že mi niekto po tak krátkej dobe chýba? viete mi prosím poradiť ako mám riešiť takéto stavy? ako sa vôbec správať? neviem si so sebou rady už, mám pocit že totálne stroskotávam v týchto vzťahových záležitostiach. Ďakujem