Dobrý večer, chcela by som sa trošku vyžalovať, lebo nemám vlastne ani komu a veľmi ma tento problém trápi. Mala som v minulosti vzťahy, vždy som mala pocit, že som sa ja zaľúbila prvá, milovala som viac, chcela som byť s dotyčným viac, písať si častejšie, no nikdy tomu tak v podstate nebolo.. často sa mi stávalo, že sa mi chlapec neozval jeden-dva dni, a ked sa ozval, zavolal ma k nemu a ja som po nom tak túžila byť že som pribehla hned za ním. bolo mi dlho za ním, často sa mi stávalo, že som celé dni čakala, či mi napíše, niekedy márne. alebo aj ked napísal, konverzácia bola len o pár slovách, niekedy som mala pocit, že ho nezaujímam, viac som sa pýtala ja a snažila udržať konverzáciu. stále som sa v niekde v podvedomí bála, že ma opustí, že si viac píše s niekým druhým, a že sa mu páči niekto iný.. a ked sme sa napokon aj rozišli vždy som velmi trpela, mávala som psychické problémy a vždy som minimálne dva-tri roky nebola schopná s nikým nič mať, žiadne vzťahy nadväzovať. posledný vzťah, teda rozchod bol najťažší a zároven to bola skvelá lekcia do života a veľa vecí som si uvedomila. že by som nemala za chlapom behať prvá, ako si pískne, hoci sa mi dva dni neozve, napriek tomu, že sa idem od smútku za ním zblázniť, nesnažiť sa za každú cenu sa mu zapáčiť, zavdačiť, len aby si nenašiel inú.. skrátka byť sama sebou, vedieť žiť aj bez neho.. toto sa mi 3,5 roka celkom úspešne darilo.... síce nemala som žiadny vzťah, ani žiadny bližší pomer s niekým, ale aj ked som niekoho parkrát stretla tak som sa nezaľúbila. hovorila som si, že som už tak vytrénovaná z posledného vzťahu, že už len velmi ťažko ma niekto oblbne, od koho nebudem cítiť skutočný záujem a snahu byť so mnou, že si nájde čas na mna a budem pre neho priorita, tak ako to beriem aj ja, ked sa zaľúbim, že chcem byť hlavne s tým človekom a ostatné veci mi nerobí problém presunúť na vedľajšiu koľaj. skrátka prvoradý mi je ten človek.
no čo čert nechcel, stretla som jedného človeka, s ktorým to začínalo pekne, aj sa o mna zujímal, písal mi, stretli sme sa, ja som sa asi zase zaľúbila a začalo sa to celé kaziť... pýtal sa či pôjdeme niekedy von, súhlasila som, no odvtedy už prešiel mesiac a pol a nič.. ja by som len chcela vedieť, ak to budú čítať aj muži, ako to máte so vzťahmi vy? ako rýchlo ste schopní sa zamilovať? (mala som pocit, že sa mu páčim...) a ako to máte treba ked máte veľa povinností? odradí vás to od dalšieho stretnutia? ja ked to beriem podla seba tak by ma to neodradilo. nič... išla by som, lebo by som ho rada videla. je aj toto normálne že mi niekto po tak krátkej dobe chýba? viete mi prosím poradiť ako mám riešiť takéto stavy? ako sa vôbec správať? neviem si so sebou rady už, mám pocit že totálne stroskotávam v týchto vzťahových záležitostiach. Ďakujem
ako sa rýchlo nezamilovať
Tomáš ideš na do dobre,ale zo zlej strany.Lásku dal Boh človeku aby miloval Jeho a potom vedel aj druhých ľudí vo svojom okolí aj svojích nepriateľov.láska aj zamilovanosť patria k sebe,a takisto aj sklamanie,
lebo ked vkladáme svoju budúcnosť do ľudí a nie do Ježiša Krista môžeme sa sklamať a mať prehnané očakávania.celibát ako ho vyžaduje katolícka cirkev je nebiblický a aj proti Bohu a prírode.
Pán Ježiš povedal apoštolom že to je dar,žiť v celibáte a nie niečo čo je nanútené ale dobrovoľné sa vydanie do služby Bohu a cirkvi.
1Kor 7 kapitola.
chamomile :
Pokial je potlačovanie pudov dobrovolné (napríklad v prípade knazov z lásky k Bohu) potom to nie je zlé. Horšie by bolo keby išlo o nedobrovolné potlačovanie pudov.
Tomas, ty nevies nic o tom, ako je potlacovanie tychto pudov skodlive na zdravie? Precitaj si aj o tejto stranke veci.
človek má určité sexuálne pudy ktoré ho nútia k zamilovanosti, avšak tieto sexualne pudy a zamilovanosť sa daju potlačiť. Ideálnym príkladom su knazi, ktorí maju svoje sexualne pudy, no potlačili ich k láske k Bohu a sú takto štastní, sú štastní aj bez partnerky.
Ak chceš potlačiť zamilovanosť tak sa stan veriacou a svoju vieru v Boha si naplno posilni (odporucam pozriet krestanske svedectvá neba/pekla, man in heaven, testimonies of heaven/hell) a ked budeš mať silnú vieru vo večný život s Bohom v nebi, potom budeš ako knazi a budeš vedieť žiť bez toho aby si sa do niekoho zamilovala, budeš vedieť potlačiť svoje sexualne pudy z lásky k Bohu.
Ahojte, veľmi pekne dakujem za Vaše odpovede a rady, všetky som si prečítala, len som nemala nejako čas odpovedať, tak až teraz.
ModraObloha - práveže kamošky mám, trávime spolu veľa času, veľa aktivít spolu vymýšľame, no niekde v podvedomí stále túžim po tej blízkej spriaznenej duši, ktorá by mi opätovala lásku, ale ako to už býva, človek chce asi vždy najviac to, čo nemá - ,,nemôže mať".
marek1251487 - veľmi pekne napísané, čítala som si to niekoľkokrát po sebe. čo sa týka toho, že aj ked bolo zjavné že ten chlap ku mne necítil, to čo by mal, napriek tomu to neukončil, ukončila som to vždy ja, tak ako píšeš bolo to zrejme zo zbabelosti, no ja som v sebe samozrejme živila nádej, že to určite kvôli tomu neukončuje, lebo ma má rád a len má skrátka takú povahu, preto je ku mne taký...
a ešte dalšia taká moja chyba je, že si často hovorím, že on je hanblivý, ona ma chce, len to nevie dať najavo. potom som často stále čakala, že kedy už naberie konečne tú odvahu, v správach som sa snažila písať uvoľnene, žiadne ,,nátlaky", proste ako kamoška, no čuduj sa svete ani to nezaberalo...
niekde som čítala, a myslím si, že aj podľa seba by som to mohla posúdiť, že ked chlap naozaj má záujem, tak ho neodradí ani nejaká hanblivosť? vnímam to aj podľa seba, ja patrím tiež skôr k tým hanblivejším, ale ak sa mi dotyčný naozaj páči, viem nabrať odvahu.
aj ako si písal, že najprv začať priateľstvom - tak aj o to som sa snažila, tiež som chcela najprv kamošiť a spoznať toho človeka, hoci sa viem rýchlo zaľúbiť, vedela by som sa ovládať, ale bohužiaľ ani to nejak nevychádza.
a ak chlap chce byť so ženou, tak vie odložiť treba aj svoje koníčky?
ide o to, že tento chlapec čo sa mi páči má dosť koníčkov, florbal, futbal, a kadečo možné, takisto má dosť kamošiek, na internete má s nimi dosť fotiek a to že sa mi páči, ale ja zrejme jemu až tak nie, len čo mi sem-tam napíše a ja samozrejme celá šťastná odpisujem a dúfam... a vlastne ani neviem v čo :( ešte predtým než som ho spoznala som mala predstavu o partnerovi, že v prvom rade musí byť so mnou rád, chcieť byť so mnou treba aj viac ako ja sním, že budem cítiť, že mu na mne záleží, aby neuprednostnoval svoje koníčky predomnou, že nechcem žiadneho futbalistu, hokejistu, hudobníka, a neviem koho,. že mi stačí úplne obyčajný chalan s podobnými názormi, hodnotami ako mám ja. toto boli také moje kritéria, a hovorila som si, že sa už nenechám zblbnúť hocikým.. no a teda asi sa tak znova stalo :( a neviem čo mám s tým robiť, či mu ešte odpisovať alebo sa radšej ,,netrýzniť" a nechať to tak?
však ak by naozaj mal záujem nenechal by ma tak dlho čakať...?
- miriarka
to či sa nemusí meniť myslím, že je na polemizovanie, pri zmene väčšinou treba začať od seba ;)
ty sa vobec nemusis menit, len si jednoducho nemala stastie na chlapov. treba hladat a hlavne mysliet pozitivne, ze raz najdes takeho, ktory ti to vsetko opatuje.
Ako je tu už písané, problém nebude v tvojom prístupe a správaní. Problém je, že si vyberáš nesprávnych mužov, ktorí zrejme o vzťah záujem nemajú. Ja dievčaťu, o ktoré mám záujem, vždy odpíšem tak skoro, ako sa mi dá. Však ak mám o niekoho skutočný záujem, tak práve vyhľadávam s ním čo najintenzívnejší kontakt. Takže by ti asi pomohlo sa skúsiť zamerať na iný typ mužov, predpokladám že tí tvoji doterajší sa na seba podobali ako vajce vajcu a zrejme nemajú to, čo v skutočnosti hľadáš.
keby sme sa vedeli na pokyn zamilovat a na pokyn odmilovat, vsetko by bolo jednoduchsie
wau, marek, toto by tiez nevyplodil hociktory chlap. snad sa ti dari v dobrom vztahu. :-)
