Mám 26 rokov a od detstva mám psychické problémy, ktoré ma doslova paralyzujú. Mám asi 5 psychiatrických diagnóz. Prešiel som si psychológmi, psychiatrami, nemocnicami a nič mi z toho výraznejšie nepomohlo. Čo ma najviac trápi je, že nemám žiadnych blízkych ľudí. Od detstva som izolovaný. Nemal som šťastie na kamarátov na základnej, strednej ani vysokej škole. Teraz mám prerušené štúdium, ani nepracujem, lebo nemôžem a som celý čas sám doma a nič nerobím. Najradšej by som celý čas len prespal alebo sa zabil. Trápi ma, že nemám s kým ísť von, s kým sa porozprávať. Problém je že nie som pre ľudí príjemná spoločnosť. Som smutný. Vynárajú sa mi stále traumy, z ktorých mi je naplač. Som napätý. Nedokážem sa uvoľniť a pohodovo konverzovať. Pre ostatných som nudný a depresívny. Mohol by som sa pretvarovať a tváriť sa, že mi nič nie je. To som robil väčšinu života, ale z toho som tak napätý, že mi je až na zvracanie, a ani ma potom to stretnutie vôbec neteší. Nemám sociálne skúsenosti, neviem ako rozvíjať vzťahy, keďže som nikdy vzťahy nemal a nemal som možnosť sa to naučiť. Aj tak si myslím, že cesta ako sa dostať z mojich ťažkých stavov je cez ľudí, tým že nebudem stále sám. Myslíte že mám šancu s niekým nadviazať vzťah? Kamarátili by ste sa s človekom, ktorý je vážne psychicky chorý? Keďže nechodím medzi ľudí, tušíte kde by som mal takých ľudí začať hľadať, ktorí by mali o mňa aspoň minimálny záujem? Inak bývam v Prešove, občas som v BA. Aj keď som v Prešove vyrastal nikoho tu nepoznám.
