Mám 26 rokov a od detstva mám psychické problémy, ktoré ma doslova paralyzujú. Mám asi 5 psychiatrických diagnóz. Prešiel som si psychológmi, psychiatrami, nemocnicami a nič mi z toho výraznejšie nepomohlo. Čo ma najviac trápi je, že nemám žiadnych blízkych ľudí. Od detstva som izolovaný. Nemal som šťastie na kamarátov na základnej, strednej ani vysokej škole. Teraz mám prerušené štúdium, ani nepracujem, lebo nemôžem a som celý čas sám doma a nič nerobím. Najradšej by som celý čas len prespal alebo sa zabil. Trápi ma, že nemám s kým ísť von, s kým sa porozprávať. Problém je že nie som pre ľudí príjemná spoločnosť. Som smutný. Vynárajú sa mi stále traumy, z ktorých mi je naplač. Som napätý. Nedokážem sa uvoľniť a pohodovo konverzovať. Pre ostatných som nudný a depresívny. Mohol by som sa pretvarovať a tváriť sa, že mi nič nie je. To som robil väčšinu života, ale z toho som tak napätý, že mi je až na zvracanie, a ani ma potom to stretnutie vôbec neteší. Nemám sociálne skúsenosti, neviem ako rozvíjať vzťahy, keďže som nikdy vzťahy nemal a nemal som možnosť sa to naučiť. Aj tak si myslím, že cesta ako sa dostať z mojich ťažkých stavov je cez ľudí, tým že nebudem stále sám. Myslíte že mám šancu s niekým nadviazať vzťah? Kamarátili by ste sa s človekom, ktorý je vážne psychicky chorý? Keďže nechodím medzi ľudí, tušíte kde by som mal takých ľudí začať hľadať, ktorí by mali o mňa aspoň minimálny záujem? Inak bývam v Prešove, občas som v BA. Aj keď som v Prešove vyrastal nikoho tu nepoznám.
Ako si môže chorý človek nájsť blízkych ľudí?
A z čoho sa potom tešíš??
Problém s kresťanstvom je, že je to celé iba výmysel a boh neexistuje. Chodil som do rôznych kresťanských spoločenstiev, a nikde som sa necítil dobre, najmä lebo ľudí tam spájalo to, že verili nezmyslom.
Bývam s rodičmi ale nerozumiem si s nimi a neviem sa im úprimne zdôveriť. Viem, mal by som si nájsť činnosti. Mohol by som si zaobstarať psa. Ale potom keď si zoberiem, že mi je stále od rána na plač a na odpadnutie, tak nemám chuť sa do ničoho púšťať, lebo to dopadne zle.
Chodil som viackrát aj do psychiatrického stacionára. Problém bol, že ostatní ľudia tam boli oproti mne relatívne zdraví a v pohode. Iba mali chvíľkovo horšie obdobie, ale inak celkom dobre fungovali. Nemali nejaké závažné problémy so životom.
ahoj, nájdi si kresťanské spoločenstvo a vyhľadaj tam skúsených veriacich, ktorí sa môžu pri tebe modliť. Povedz im o svojich problémoch a popros o priamu modlitbu...
V Prešove sú napr. tieto komunity:
www.koinoniapo.sk
maranathapo.sk
V Bratislave sú každú stredu tieto stretnutia:
martindom.sk
tam po skončení chvál môžeš tiež požiadať senior členov o modlitbu.
Pri takomto kontakte máš zároveň možnosť nájsť skupinu ľudí, ktorí ťa nebudú odsudzovať a nemusiš sa pred nimi na nič hrať....Myslím, že spoločenstvo zrelých kresťanov, ktorí naozaj žijú podľa Biblie je pre teba najlepšou cestou. Ja netvrdím, že všetci veriaci sú bez chyby ale fungujúce komunity majú v sebe mnoho dobrých skúsených "modlitebníkov" ktorí často pomáhajú presne s takými problémami, ktoré opisuješ...
Hmmm, keby si si úprimne odpovedal na to, že či by si mal reálne silu ísť s niekým teda von? Lebo píšeš, že keď sa máš pretvarovať, tak Ti je zle a nechceš vlastne ani ísť s niekým von tým pádom?
Komunikácii sa naučíš, prispôsobįš sa.
A nerozmýšľaš aj nad tým, že ako vypĺňať svoj čas celkovo? Že čím sa zabaviť?
opýtaj sa psychiatra na denný psychiatrický stacionár, tam by si mohol chodiť a byť v kontakte s tebe podobne postihnutými ľuďmi.
Nájdi si kamaráta v Bohu. Ľudia totiž človeka sklamu ale Boh človeka nikdy nesklame.
Rodičov nemáš žeby si sa k nim presťahoval ? Domáce zviera si nechceš zaobstarať ? Keď ti je smutno samému spolubyvanie si nehladas ?
Koníčky nejaké máš ?
Pravdu povediac asi len velmi tazko. Mozno skus v komunite ludi s podobnymi problemami, pripadne nejake tie diskusne fora.
KEBY SI ZASIEL MOZNO NE NEJAKE KURZY KOMUNIKACIE S INYMI LUDMI A TAK
