Mám 26 rokov a od detstva mám psychické problémy, ktoré ma doslova paralyzujú. Mám asi 5 psychiatrických diagnóz. Prešiel som si psychológmi, psychiatrami, nemocnicami a nič mi z toho výraznejšie nepomohlo. Čo ma najviac trápi je, že nemám žiadnych blízkych ľudí. Od detstva som izolovaný. Nemal som šťastie na kamarátov na základnej, strednej ani vysokej škole. Teraz mám prerušené štúdium, ani nepracujem, lebo nemôžem a som celý čas sám doma a nič nerobím. Najradšej by som celý čas len prespal alebo sa zabil. Trápi ma, že nemám s kým ísť von, s kým sa porozprávať. Problém je že nie som pre ľudí príjemná spoločnosť. Som smutný. Vynárajú sa mi stále traumy, z ktorých mi je naplač. Som napätý. Nedokážem sa uvoľniť a pohodovo konverzovať. Pre ostatných som nudný a depresívny. Mohol by som sa pretvarovať a tváriť sa, že mi nič nie je. To som robil väčšinu života, ale z toho som tak napätý, že mi je až na zvracanie, a ani ma potom to stretnutie vôbec neteší. Nemám sociálne skúsenosti, neviem ako rozvíjať vzťahy, keďže som nikdy vzťahy nemal a nemal som možnosť sa to naučiť. Aj tak si myslím, že cesta ako sa dostať z mojich ťažkých stavov je cez ľudí, tým že nebudem stále sám. Myslíte že mám šancu s niekým nadviazať vzťah? Kamarátili by ste sa s človekom, ktorý je vážne psychicky chorý? Keďže nechodím medzi ľudí, tušíte kde by som mal takých ľudí začať hľadať, ktorí by mali o mňa aspoň minimálny záujem? Inak bývam v Prešove, občas som v BA. Aj keď som v Prešove vyrastal nikoho tu nepoznám.
Ako si môže chorý človek nájsť blízkych ľudí?
Stellan :
Ide o svedectvá tak ako všetky ostatné, prečo tieto svedectvá podhodnocuješ ?
Ahoj Stellan diagnózy nerieš. Nauč sa radšej vychádzať aj s tými ľuďmi, ktorí tvoju diagnózu nemajú. Sám prechádzam niečím podobným a mne depresia, schizofrénia je mi všetko šumafuk. Aj s tými ľuďmi sa dá prežiť čas príjemne. Ja som sa rozhodol, že sa stanem členom Zväzu zdravotne postihnutých ľudí a budem chodiť na ich akcie. Chcem sa baviť občas, nielen sa trápiť. Raz za čas ísť von mi určite prospeje. Chodím k tomu aj na stacionár...
Tomaas 12345, neverím v kresťanstvo ani v iné náboženstvá. Svedectvá a dôkazy som čítal a sú to len hlúpe rozprávky, ktoré majú dokazovať ďalšie iné vymyslené rozprávky.
Carie, beriem antidepresíve, dokopy 6 druhov liekov na psychiku. Skúšal som za 7 rokov rôzne, asi aj všetky dostupné na trhu. Nič z toho mi nepomohlo. Stále sa cítim rovnako, skoro ako keby som ich nebral.
Poznám iba toto psychologické fórum. Poznáš nejaké iné? Stretával som rôznych ľudí so psychiatrickými diagnózami, ani u jedného z nich sa jeho diagnóza nepodobala na to, čím trpím ja. Z okolia nepoznám ľudí. Nikdy som si v mieste domova nenašiel žiadnych kamarátov. Viem že jedna skupina tu existuje, aj keď so 4 ľuďmi. Tak to asi vyskúšam, aj keď ma ten vedúci celkom odradil. Tiež asi budem musieť použiť elektronickú komunikáciu s ľuďmi aj keď to nemám rád. Chýba mi face to face kontakt.
Pripada mi ze mas dost tazku depresiu a to treba poriesit najskor. Nechaj si predpisat antidepresiva, ak by ti prve nepomohli tak si ich nechaj zmenit, musis len najst tie spravne. Dobre lieky ta nakopnu tak, ze budes mat chut ist von, nieco robit, spoznavat ludi. Radim ti zacat hladat kamaratov na psychologickych forach alebo tak, niekoho, kto ma idealne nejaku diagnozu rovnaku ako ty. Ale aj ked tam najdes niekoho s inou diagnozou aj to je lepsie ako nic. Pred nim sa nebudes musiet pretvarovat, vies ze ta pochopi lebo sam si prechadza niecim podobnych, rovnako ako ty jeho pochopis a jemu to tiez dobre padne. Nebude mu vadit ze nie si komunikacne skuseny lebo sam na tom bude podobne. Ak by si nezohnal nikoho z okolia tak aj mailovy/telefonicky kontakt s niekym je lepsie ako nic. Mozes ist tiez k psychologicke ktora s tebou moze trenovat komunikaciu alebo ta dat na skupinovu terapiu do skupiny podobnych ludi.
aj ja si myslim, ze by ti mozno pomohla viera a hlavne musis trochu zdvihnut svoje sebavedomie a potom sa ti lahsie bude zit a aj hladat blizkych ludi.
Stellan :
Krestanstvo nie je výmysel. Pozri si svedectvá o nebi/pekle, testimonies of heaven, man in heaven/hell a uvidíš že to posilni tvoju vieru v krestanstvo.
treba si nieco najst z coho sa budes tesit. treba sa proste snazit nie len si povedat, ze nic ma netesi a hotovo. najdi nieco co ta nadchne
Ahoj Stellan, hlavné je hľadať cestu. ... Inak, keď neveríš v Boha, tak už neviem kto Ti pomôže, veľmi rada by som Ťa povzbudila, ale ľudia si samy takto zatvárajú cestu, keď v chorobe nevolajú na Boha. Dobre, ty v Neho neveríš. No ja by som to nechcela v mojej chorobe. Ja verím Bohu, že ma ponesie, lebo je mojím Pánom, a bude Ním, dokiaľ tu budem na zemi, alebo kým On nepríde. Inak ani nechcem. Žiaden iný život. Choroba mi je druhoradá. Je pravda, že už teraz tak netrpím akütne, ale aj tak radšej chcem Boha ako spoliehať iba na tento život a prežitie v ňom.
Tvor umenie napr. psycho obrazy
