Tipy na knihy o zmysle života, bytí, pravde, podstate, filozofii?

preštuduj si aj slovansko-árijske védy

Pán S. to zariadil tak, že sa utrpenia tento svet nikdy nezbaví, lebo tento svet je a aj zostane jednou veľkou krížovou cestou. Ľudia myslia egoisticky, málokedy kolektívne. Kto "dobehne" najďalej, a pritom povie najviac vtipov, tak ten vyhráva v tejto naháňačke za -mincou-.

vstať z postele je častokrát to najťažšie, ja tiež mám také dni, kedy som úplne ko a neviem sa pohnúť, ale došla som na to, že všetko je to o psychike a len ja s tým môžem niečo urobiť

No naozaj, motivácia mi klesla. Ale ťažko sa mi to vysvetľuje. Ale vidim, ze tu mame odlisny nazor. Mozem uprimne aa vyjadrit, ze to tak je. Ked chces si precitaj o ludoch co su v depresii, tak ti maju potom velmi nizku motivaciu (niekt. sa napr. ani nechce vstat z postele).

Tak díky za tipy. A to čo si písal ešte predtým o tej prírode Lenuske, tak ja ani moc necitim sa dobre ani v tej prirode. Ja aj tak pocitujem tam napr. aj uzkosti.
Je toto cele naozaj na dlhsiu diskusiu.

Tuzba pomahat druhym ludom. - predstav si, že su medzi nami isti ludia- psychopati. Narodili sa s urcitym mozgom a su schopni skodit ludom. Nepoznaju sucit, vedia ho iba napodobnit. Jednoducho uz maju taky mozog. Cize asi tak nejak.(nie som to ja :) ) Chcel som tym naznacit, ze nie vsetci naju tu tuzbu pomahat druhym ludom. A niektorych za to (co spravia) aj zatvoria do basy.

A aj sa nam pochvalis aku knihu si to napisal? Inak ten pan Baricak mi pride taky zaujimavy (pise tiez knihy). Nehovorim ze so vsetkym s nim suhlasim, ale ma vo vela veciach pravdu. Necital som ani jednu jeho knihu, ale pocul som ho rozpravat. Co sa tyka E.Tolle - ho, tak ten ma tiez co do seba.

No ano ja kebyze sa dajme tomu aj zabijem, tak vsetky tie prvky ta zem znovu vyuzije. Len sa zamyslam nad tym, na čo sa tu este o niecom snazim. Predstav si, ze aj vtaci (som teraz vonku v prirode) co tu stebocu maju 1 vec co mame aj my- pud sebazachovy. Spreto su tu a preto sme tu aj my. Ibaze my mame velmi rozvinutu prednu cast mozgu a ta nam umoznuje riesit pricinu nasej existencie. A preto je aj logicke, ze ju vyuzivame. A teda hladame. A je mozne, ze nenajdeme. Ale kedze sme na to viaceri zvedavi, tak hladame. Niektori (ako ja) tomu ale zasvätia cely zivot, aj ked sa nikam nedostanu.

Len taka poznamka, ze v tej prirode tiez bojuju mnohe organizmy o svoje prezitie a nie je tam uplna rovnovaha. Je to system (ktory sme aj my) a je v pohybe. A suhlasim o tych maskach vo si pisal, ze bez nich by tie medziludske vztahy tazko existovali.

Co sa tyka nahravky Einsteina zaujalo ma to co tam povedal, ze nie sme uplne slobodni, ze nas ovplyvnuje tak ako nase vnutro tak aj vonkajsok. Aj ked je to pre mna dost zle prijimajuci fakt. Este by sa to dalo aj tak povedat, ze nikto za seba nie je uplne zodpovedny. Vplyva na nas uz len samotna geneticka vybabava a aj nevedomie napr. To su nazory aj inych ludi.

Je to pekne napisane kazdy si v tom najde to ,,svoje". Priroda je velmi inspirativna a je nam blizka preto sa tam citime dobre. Staci sa pozriet ako v prirode vsetko krasne funguje bez toho aby tam bol nejaky riaditel majitel alebo manazer...Rozne druhy rastln a zvierat spolu nazivaju je tam isty ,,system" a vsetko so vsetkym suvisi jeden druh napomaha druhemu len tym ze je. Aj my sme tu preto aby sme pomohli inym mozno prave preto mame kazdy nejaku tu potrebu ako ja pomahat rodine atd a ty psychicky podporovat ludi mozno prave toto je ten spravny smer. Ale tiez to musi byt v rovnovahe neda sa len davat alebo len brat potom to uz nefunguje. Dalo by sa o tom strasne vela napisat a niekedy sa to ani neda slovami vyjadrit uplne co clovek citi. A ani to mozno nie je take potrebne...

..myslim, ze privelmi riesime to, ze preco sme na tomto svete a tym padom nam zivot unika medzi prsty. Neuzivame si, ze tu mozeme byt a mozeme si plnit sny.

@ Almarinos
tie peniaze ale nemali ziadny vplyv na to co som dosiahol, kym som a preco mi takto je, alebo nie je. ani moje telo. ale moja mysel. presne ako podla tejto mudrosti: ak chces nieco dosiahnut, niekam sa dostat, nepotrebujes peniaze, ani moc, ani viac casu. musis len urobit nieco, co by si zvycajne nikdy neurobil.
plati to aj zvnutra von: ak chces niekoho porazit, byt lepsim, nepotrebujes vyssie zmienene. musis urobit len to, co by ten druhy nikdy neurobil.
cize mas vsetky nastroje, aby si dosiahol to, co chces. len problem je, ze ty (aj ja) nevies, co to je. ale precitaj si moj komentar Lenuske. o tej crte. vdaka nej som pochopil, ze je u kazdeho z nas. rovnako silna. mozno TO ti pomoze sa nasmerovat a zorientovat.
neboj sa, aj u mna je to stav ze: naco vlastne byt? nemusim, zem neutrpi, ked umriem. lenze za tym si potom uvedomim, ze umriem na 100%. preco sa ponahlat. smrt je ista. tu dostanem, tej sa dozijem. avsak predtym sa mozem este stihnut dozit niecoho aj zaziva. preto je mojim kredom skor: Umriem na 100%. Žijem na 100%.

to nie ze ti klesa motivacia. zvysuju sa ti naroky. na ludi, na zivot, na cas. cize neklesa motivacia, len ubuda bodov, kde by si ju mohol vyuzit. neboj sa. motivacie mas stale dost. len si musis najst dovod/bod. a tym moze byt prave ta crta, ktoru spominam vyssie. a takisto ti da odpoved na otazku, ze co tu vlastne este robis. ta crta caka, ze ju prijmes a zacnes nou zit. dodava ti podvedome energiu, tleje v tebe. a caka. a ako zistis, co to je? pokojne si sadni niekam do prirody a porozmyslaj, co ti robi dobre. naozaj dobre. aka cinnost. aki ludia, prostredie. kedy si bol naposledy spokojny a preco. ale to uz zrejme vies aj prave teraz.

Suhlasim asi s kazdou tvojou vetou, akoby som seba pocuval. vsimol som si vsak jednu zaujimavost. ze mame spolocne nieco, co nas dokaze u(s)pokojit. u teba to je rodina. cize niekde hlboko v tebe je potreba starat sa, alebo nieco podobne. u mna toto praveze neexistuje vobec. som svojim sposobom asi "sociopat". avsak mam tiez jednu podobnu crtu. u(s)pokojuje ma pomahat psychicky ludom. ked sa radia co so zivotom, co so vztahom, jedlom, pristupom k sebe samemu. ja viem, jedno vylucuje druhe :) a presne o tejto crte som napisal jednu z mojich knih. ze vsetci ju mame od narodenia zakorenenu v sebe. a ze len ta nam da vyznam zivota a nevyhneme sa jej. cim viac sa od nej budeme vzdialovat, tym nam bude horsie. jedine riesenie je na nu dozriet a prijat ju. niekto chce byt cely zivot hasicom, niekto ucitelom. niekto zlodejom. akoby pre nas existovala len jedna jedina spravna cesta. akoby ju pre nas niekto stvoril. netusim odkial pochadza. ci je to geneticky dane.. preto moze byt v zivote naozaj kazdy spokojny. aj ty, alebo ja. kazdy to v sebe mame. len si to treba vsimnut, prestat sa tomu branit a ist tym smerom.

suhlasim aj o tvojich nazoroch a myslienkach o prirode. mam to rovnako. a dokonca mam rovnako aj to, ze sa mi to prepina. niekedy sa stitim ludi niekedy mam potrebu sa s nimi stretavat. avsak v prirode mozem byt po cely cas, vzdy. tam najdem vzdy rovnovahu. je to jedine miesto, ktore od teba nic nechce a kde mozes byt sama sebou bez akychkolvek predsudkov a masiek. nasiel som na to jeden hlboky a pritom jednoduchy clanok/uvahu. velmi mi v zivote otvoril ocia dodnes z neho cerpam inspiraciu. Preložil som ho z angličtiny a pridal svoje úvahy. netuším, kto ho napísal:

Defibrilátor je lekársky prístroj, používaný na liečbu závažných porúch srdcového rytmu krátkym elektrickým výbojom. Princíp liečby elektrickým výbojom spočíva v súčasnej depolarizácii všetkých častí prevodového systému srdca. Týmto spôsobom je možné previesť aj niektoré iné arytmie (poruchy srdcového rytmu) na normálny sínusový rytmus. Zjednodušene povedané, tento prístroj dostane Vaše srdce do správneho a zdravého rytmu. A presne to isté urobí s Vami a s Vašim životom príroda.

Keď ste v prírode, nemusíte sa pozerať do zrkadiel. Namiesto toho sa buď zameriavate na prostredie okolo vás, alebo na to, čo robíte, ako je lezenie, nastavenie stanu alebo záhradníčenie v záhrade. Keď ste sami v prírode s milujúcim priateľom alebo skupinou ľudí, dostane sa Vám sladká úľava od sexizmu, rasizmu, homofóbie, transfóbie, klasizmu a všetkých ostatných spôsobov, ktorými utláčame, stigmatizujeme a znevažujeme jeden druhého. Naopak, príroda prejavuje neuveriteľnú rozmanitosť v celej jej sláve. Existujú tučné stromy a tenké, nízke a vysoké. V rámci jediného zhluku žltých kvetín môžete vidieť ružovú a uvedomiť si, že ide o mutáciu. V prírode nehovoríme: “Je to zlé, škaredé! Táto kvetina je iná; ten strom je tučný! ” Namiesto toho hovoríme: “Aké je to krásne!” Toto nás podvedome ovplyvňuje

Čas sa spomaľuje.
Naliehavosť, termíny merané hodinami, minútami a sekundami sa rozplynú. Hodiny nás naučia opustiť prirodzené rytmy nášho tela a Zeme a prispôsobiť sa harmonogramu zakorenenému v našom ekonomickom systéme, stresu. Na druhej strane, príroda modeluje zdravšie tempo života. Stromy a rastliny rastú POMALY. Jelene sa pasú pokojne. Králiky a veveričky sú mrštné, ale to je ich prirodzené tempo. Každý sa pohybuje podľa svojho prirodzeného rytmu a začnete robiť to isté.

Príroda zastáva model, kedy má každý všetkého dostatok.
Naša kultúra nás učí, že nikdy nemáme dosť. Snažíme sa zarobiť viac peňazí, nakupovať viac vecí, jesť viac chutných jedál. Kultúra nás tiež povzbudzuje k tomu, aby sme nerozmýšľali nad tým, ako táto nadmerná spotreba ovplyvňuje ostatných, ako sú robotníci, ktorí vyrábajú naše oblečenie, alebo ľudia a zvieratá, ktoré sú závislé od rovnováhy. Na rozdiel od toho, ekologické systémy zosobňujú harmóniu a rovnováhu. Stromy rastú do takej výšky, nakoľko sú dostupné živiny a voda. Veveričky uchovávajú správne množstvo jedla, aby prežili zimu. (Predstavte si, akoby absurdné by bolo, keby veveričky očakávali, že ich zbierka orechov bude exponenciálne rásť bez akejkoľvek snahy – ako to robíme s našimi investíciami!)

Mýtus pohodlia a kontroly.
Naša kultúra propaguje škodlivý mýtus, že by sme sa mali usilovať o to, aby sme boli čo najdlhšie v pohodlí, aby bol náš život len príjemným a aby sme čo najviac odolali ťažkostiam. Jednoducho nemôžeme byť spokojní alebo v pohode po celú dobu. Nemôžeme ovládať všetko. Snaha dosiahnuť trvalý komfort a kontrolu nás duševne vyčerpáva a zabíja. Mali by sme v našej duši vytvoriť miesto pre pocit, že je bežné a normálne cítiť diskomfort, bolesť a nepohodlie.. Príroda nám demonštruje ozajstnú realitu. Nemôžete zastaviť dážď, kým sa všetka voda nevyprší. Má to svoj poriadok. Nemôžeme oddialiť zapadajúce slnko. Má svoj prirodzený čas a rytmus. Teplotu nemôžete nastaviť na pohodlných 26 stupňov. V prírode si uvedomíte, akú malú kontrolu máte naozaj. Spomeniete si, že trápenie a nedostatok kontroly sú súčasťou života a akceptovanie tejto skutočnosti spôsobuje nielen znášanlivosť, ale aj pocit radosti zo života.

Príroda vám pripomína smrť, aby ste mohli oceniť život a jeho prirodzené cykly.
Robíme všetko pre to, aby sme sa vyhli myšlienke, že my a všetci, ktorých milujeme, zomrú. V prírode narazíte na mŕtve stromy po celú dobu. A hľa, vyživujú mladé rastliny. Prechádzate horiacou oblasťou a vidíte hojnosť divokých kvetov v novo obohatenej pôde. Keď sa denne stretneme tvárou v tvár so smrťou, ceníme si vlastný život a súčasnosť viac. Mnohí, ktorí prežili rakovinu, dobre poznajú túto pravdu z tvrdého stretnutia so smrťou. Príroda nás uvoľňuje do tejto reality.

Vidíte krásu prírody.
Sila tej hory, ktorá tu stála po celé tie roky! Zázrak tohto jediného kvetu, naplneného slnečným svetlom. Zjavenie stromu zakoreneného hlboko v zemi, ktorý sa tiahne k oblohe a nesie tiché svedectvo o svete okolo neho! Cítiš úžas a radosť. To preto, že sme spojení so všetkými živými vecami. Patríte k tejto Zemi. Ste súčasťou spoločenstva prírody. Vy ste vyrobení z rovnakej látky a že nie ste lepší – a nie horší – ako ten vták, ten strom, ako druhí ľudia…

V prírode sa cítite pohodlne a vo svojej vlastnej koži, zažijete svoj vlastný pokoj a silu. Maska, ktorú prezentujete vonkajšiemu svetu, je irelevantná..

Zažite Božské.
Či ho nazývate Bohom, Matkou Zeme, Veľkým tajomstvom alebo iným menom, príroda vám pomôže spájať sa s touto silnou, milujúcou prítomnosťou. Môžete cítiť, že táto prítomnosť vás miluje a podporuje. Príroda vás približuje k duchu.

Príroda nás núti uvedomiť si dôležitosť života a smrti. Rovnako ako kvet, ktorý vyrastie z puku, starne a pomaly sa vysušuje a v zlomku času v rámci života na tejto planéte vybledne… Podstatná nebola dĺžka, ale počet dní, ktoré prežil. Ako príjemne okoliu voňal a ako upokojujúco pôsobili jeho farby. Že sa motýle mohli tešiť, ako extrahujú jeho šťavu. A keď zomrie, zanechá po sebe semeno, z ktorého vyrastie znova ten istý a príťažlivý kvet. Z pohľadu existencie planéty by sme zhora z vesmíru videli na tom istom mieste po celý čas jeden pekný, žltý kvet..

Príroda je ako životne dôležité časti nášho tela. Rovnako ako nemôžeme prežiť bez obličiek, pľúc, mozgu a srdca, nemôžeme prežiť bez prírody. Je to neoddeliteľná súčasť každého stvorenia. Príroda je zdrojom nášho života.

Pre marek1251487
Hm takže sme dvaja ale s rôznych koncov. Ty máš peniaze, napísal si knihy, podarilo sa ti spraviť niečo s postavou. .... No super! Ale ja som ten ktorý nemá peniaze, nič až tak poriadne som zas neurobil...okrem zmeny myslenia možno.. a stále sa tápem v nejakých zdravotných problémoch.....ktoré mi už (asi) neumožnia normálny život. Lebo nie su potom zas peniaze.
Som človek ktorý sa chcel dostať z tohto mizerného stavu, postupne som sa len zamotal do problémov a tak je to aj teraz. A je to čím dalej horšie. Tiež mi stačia 1-2 rifle zopár tričiek tak ako aj tebe.

U mňa to už začína byť otázka nie len že ,Aký má zmysel môj život?' Ale už aj ,Byť, či nebyť?'

Ale čo pokladám za veľký problém, je že mi neustále vekom klesá motivácia. Nemám už skoro chuť na nič. Ako si na tom ty? A takto je to každý deň. Čiže sa musím pre to, aby som niečo spravil, aj dokopať. Ja fakt len prežívam.
Myslím si, že tie knihy potrebuješ na to, aby si získal tie informácie o zmyslu života- ale podľa mňa ti to tie knihy ani nemusia dať. Pretože je to stav tvojho mozgu. Myslím ako serotonin, dopamín atď.
Možno si ako ja, že táto túžba po poznaní je u teba už od narodenia...alebo skorého detstva. Tým som chcel naznačiť, že sa takíto už do určitej miery rodíme + k tomu prispejú rôzne faktory ako je stres a rodina a pod. hlavne v detstve.

A súhlasím s tebou, náboženské knihy tiež nemusím. Som síce katolík, ale po rokoch som to prekukol. Pevne som veril v Ježiša a pod., ale nič z toho.

Čo sa týka tých "primitívnych ľudí", tiež mi to vadí. Je ich ale veľa. Ale keď si všimneš, tak neriešia to, čo ty, alebo ja. A mňa to niekedy dosť vytáča. Lebo oni si nad takým niečim nelámu hlavu. Nie som rád, že som taký aký som. Ale zase som aj rád, že nie som ako oni.
A poviem ti to tak, že ja sa nad tým aký som, dokonca aj zasmejem. Lebo fakt si tu pripadám zbytočný. A normálne si niekedy položím otázku, že čo tu vlastne ešte robím?

Pridavam este jedno video v ktorom som ja nasla tiez vela vlastnych myslienok, nie je dlhe ale urcite stoji za pozretie tak isto

www.youtube.com