Dobrý večer,
prišla som tu s takým neobvyklým problémom.
Ale možno to ani nie je problém, ale je to proste povahová črta.
V dnešnej dobe jemní a citliví ľudia nemajú veľký zmysel.
Som veľmi jemná osobnosť, vnímavá, citlivá, plná emócií. S mužmi problém nemám. Mám pekný partnerský vzťah 5 rokov. partner by na mne nič nemenil, má ma rád takú, aká som. On vôbec nerieši, že mi chýba priebojnosť, odvaha.
Od detstva som s tým bojovala - chýba mi tá priebojnosť a sila, nadhľad, nebrať si osobne k srdcu slová iných.
Ale je to veľký problém dnes, u mňa hlavne v pracovnej oblasti. Od januára nastupujem ućiť do materskej školy, nikdy predtým som tú prácu nevykonávala. Študujem ten odbor a zároveň potrebujem prax a peniaze. Mám už 25 rokov. Riaditeľka ma upozornila, že deti sú živé a musím byť rázna, lebo mi budú skákať po hlave. Povedala mi rovno do očí, že pôsobím veĺmi jemne a to ma videla 3 minúty.
A je to pravda, ja si to uvedomujem. To som proste JA. Veľakrát som sa usilovala nabrať sebavedomie a sebaistotou, vydržalo to chvíľu a po tyždni dvoch som bola tam, kde vždy.
trápi ma to, lebo praocný trh takých ľudí nechce.
prosím poraďte mi, ako si mám vybudovať tú prirodzenú autoritu, odvahu a priebojnosť?
Dospelí so mno zametajú, ale keď uź je toho dosť, tak im určim hranice. Ale radi to skúšajú, koľko vydržim a provokujú. Ženy obzvlášť, s mužmi nemám problém. S nimi rada povtipkujem, prozprávam. Cítim sa pri nich viac sebou ako pri ženách.
Mám akurát hranatejší typ tváre, čo niekedy pridáva na vážnosti, ale keď otvorím ústa, tak jemný ženský hlas, chudučké dievča, ktoré vyzerá ako keby skončila strednú školu.
Aké povolania sú vhodné pre takých hendicapovaných ľudí ako som ja?
