Prejdem k prvému problému. Pracujem v novej robote, kde je mladý kolektív, ale mám problém s jednou vecou, že skoro všetci sú od mňa mladší. Ja mám 25 a ostatní majú tak 20-22, čo mi vôbec nevadí, ale oni sa medzi sebou rozprávajú tým štýlom, že si nadávajú, robia si zo seba srandy a vŕtajú do ostatných. Áno, berú to zo srandy, ale hlavný problém je v tom, že ja sa nemám s nimi skoro vôbec o čom rozprávať a poväčšine som ticho.
Jednoducho mi takáto komunikácia nesedí a chcel by som nájsť kolegov s ktorými by som sa porozprával na úrovni bez nadávok, bez doťahovania sa, pretože takéto správanie mňa už dávno prešlo. Keď sa tak na nich pozerám, tak sa cítim, že tam vôbec nepatrím. Ľudí, ktorí sú ticho v zamestnaní nemá nikto rád, pretože automaticky si o nich myslia, že sú to introverti, suchári a po čase ich vytlačia z kolektívu úplne.
Ďalší problém je v tom, že si stále viacej uvedomujem, že som sám. Áno, mám mamu s ktorou bývam, ale chcelo by to niečo viacej. Mám v podstate dvoch, troch kamarátov, kde iba s jedným sa z času na čas stretneme, že si dáme dve pivá a porozprávame sa ako dvaja dospelí ľudia, čo mi príde naozaj veľmi fajn.
Druhá vec je tá, že som napríklad nikdy nemal kamarátku s ktorou by som šiel napríklad na kofolu alebo že by sme šli do kina, či ku nej domov na nejaký film a pizzu. Nikdy som nezažil ten pocit, že som pre niekoho naozaj dôležitý a má ma niekto úprimne rád. Veľa ľudí sa ku mne správalo tým spôsobom, ktorým mi dávali najavo, že ty si úplný koko*, Niekedy som sa možno správal ako dieťa, ale to bolo tým, že som zažil menšiu šikanu na strednej škole, ktorá ma dostala na samé dno a preto moje správanie odpovedalo mojím rozhodnutiam. Nechcel som pred ostatnými vyťahovať, že čo sa deje, pretože som sa hanbil a preto som to dusil v sebe.
Čo sa týka priateľky, tak tú dlhšie nevyhľadávam, čo som spomínal aj v inej diskusii. Pre mňa je táto vec tabu, pretože nemám akosi chuť zažiť prvé sexuálne skúsenosti v 25 ( v Máji už 26 ) pretože viem, že by to prišlo dotyčnej veľmi zvláštne, keby som jej povedal, že som ešte nemal nikdy nič so ženou. Taktiež mám estetickú chybu, kde nad pravým semenníkom mám hrču s ktorou by som mal ísť pravdepodobne na operáciu, ale ešte sa nikto zatiaľ neozval. Nikto mi nevie povedať, čo to naozaj je, že vraj asi pruh alebo nejaká cista naplnená vodou, či krvou.
Nie som vôbec šťastný, keď si to tak zoberiem. Jeden môj kamarát mal napríklad dva vzťahy, kde jeden mu trval 3 roky a jeden asi vyše roka. Keď nemal frajerku, tak si v jednej aj v druhej robote našiel dievča s ktorým si iba užili a vzťah neriešili, jednoducho len priateľstvo s výhodami. Prajem mu to, pretože je to mladý človek a užívať si treba kým sa dá, len ma trochu bolí, že ja som si zatiaľ nikde nevedel nájsť ani jednu kamarátku.
Popravde ak mám povedať, tak sa cítim tak, že by o mňa nikto záujem nemal ani z ďaleka, že sa na mňa pozerajú ako na lúzera o ktorom akoby vedeli, že nikdy nič nezažil. Neviem ako sa mám pohnúť v živote ďalej. Aj keď som pracoval, tak to bola len práca, po ktorej som šiel naspäť domov. Chcelo by to nejakú zmenu v živote, ale neviem kde začať.
