Ahojte, mám 30 a som s priateľom rok. Vo vzťahu nie som veľmi šťastná a stále ho neľúbim. Priateľ je introvert a veľmi často ma fázy kedy potrebuje byť sám, alebo ma celý deň ignoruje. Veľmi mi tieto jeho nálady vadia, pretože ja som osoba ktora si žiada pozornosť, kontakt, nehu, bozky. Od neho sa toho dočkám len vtedy keď chce on a to je len pri sexe. Zatiaľ nežijeme spolu pretože nepracujeme v jednom meste a sme dosť ďaleko od seba. Teda spoločný čas trávime spolu len počas víkendov a dovoleniek. Veľa krát som rozmýšľala o rozchode, ale nie som s tym úplne stotožnená.. skúšala som si ho predstaviť ako otca mojich deti, čo si predstaviť viem a myslim si že ako otec a manžel bude super (mám na mysli, že bude dobrý, obetavý, starostlivý), ale asi život s ním by bol trápenie. Pretože ja si kontakty vyžadujem. Veľa krát sme sa o tom rozprávali, aj sa mi chvíľu snažil dať čo potrebujem, ale aj tak sa vždy vráti do starých koľají. Je to múdry, šikovný a dobrý človek a mám ho viac ako rada ale tie povestne motýle som pri ňom nezažila. Je mi jasné že mi tu budete písať že si to nevážim aký je, ale ja si jeho pozitíva na ňom práveže vážim a asi aj preto som stále s nim. Odporučíte mi niečo?
Nedava mi čo potrebujem
Nie si jedina komu muz nedava, co zena potrebuje.Bolo tu x takych tem.Mas tu odpoved od chlapa, ze je to nepodstatna banalita, tvoje citove zenske prezivanie.Tak posli priatelovi k Vianociam sms-ku s navrhom na rozchod, aby videl, o aky nepodstatny problem sa jedna
A ze bude uzasny otec- no ruku do ohna by som zatial nedavala
už na začiatku si si odpovedala, nelubiš ho... tak na čo si s nim vo vztahu...? to sa ti neprotiví s nim intimne fungovať...? nevyhovuje ti ani jeho povaha a kedze spolu trávite malo času tak ho v podstate ani nepoznáš... a trufaš si tvrdit aky bude super uzasny otec tvojch deti.. wtf??? neviem či si to ma v hlave usporiadať ten chlapec... alebo to ok nemas ty... podla mna skor ta druha moznosť...
Ľudia nikdy nebudú šťastní vo vzťahoch, aspoň 80% z nich, pretože vždy si nájdu niečo, prečo byť nešťastný. Načo chodiť do vzťahu, keď aj tak po čase sa nájde príčina, prečo v ňom nebyť šťastný ?
Ako prípad, ktorý opisuje žena pod mojím komentárom. Neprejavuje ti svoju lásku dotykmi ani slovami a preto nie si šťastná ? Sama píšeš, že ti to dokazuje skutkami a vieš, že ťa ľúbi, ale aj napriek tomu nie si šťastná ? Bože môj.
Ak ste spolu napríklad 3,4,5 rokov, tak nečakaj, že ti bude lásku prejavovať rovnako, ako na začiatku vzťahu, kde to je asi najkrajšie obdobie, v ktorom bez seba nedokážete poriadne existovať a najradšej by ste boli stále spolu.
V každom vzťahu to podľa mňa po nejakom čase opadne, ale to hneď neznamená, že ťa už viacej neľúbi. Nie je to ani dôvod na to, aby bol človek nešťastný. Podľa mňa je to úplná banalita, ktorú by si nemala ani riešiť.
Ja som na tom podobne, priatela však lubim a viem že aj on lubi mna avšak lasku mi takmer nikdy neprejavuje. Slovne naozaj len raz za par mesiacov, dotykmi taktiež len málo, dokazuje to však skutkami a ja viem že ma naozaj lubi. :( je mi ale z toho smutno, vždy bol taky nie velmi kontaktný typ no kedysi to byvalo lepšie a mne tie dotyky a prejavy lasky velmi chybaju, som typ ktorý to potrebuje no nedostava sa mi to :( nechcem sa rozist ale citim že takto nie som štastná, preživam podobne čo ty.
Motyle by nevadili, to nie je pre vztah ani zivot potrebne. Horsie je to ze ti chyba kontakt, v tom ta chapem, tiez som typ co potrebuje objatia, bozky, dotyk. Skus sa este porozpravat s jeho brata zenou ked hovoris ze ti dvaja su rovnaki, ako sa jej s nim zije, ci je spokojna, co jej chyba, ako sa on bezne sprava vo vsedne dni. A potom porozmyslaj nad tym ci to chces.
Našla som tento článok.
www.partnerske-vztahy.sk
Anabela, ak neviete čo ďalej (ako sa rozhodnúť), je najvyšší čas uchýliť sa do samoty a započúvať sa do svojho vnútorného pocitu. Dávajte sama sebe otázky - aké len chcete, a pocit vám na ne dokáže odpovedať. S jednou jeho odpoveďou sa nakoniec stotožníte. Bude pravdivá a pre vás jednoznačne správna. ----------- Pocit nekalkuluje, nešpekuluje, nespočítava... a čuduj sa svete, napriek tomu, že hlava nevie čo má človeku poradiť, tak pocit to vie. Skutočný vnútorný pocit je vždy pravdou a je neomylný. ---------- Tak ho skúste použiť a spoľahnúť sa naň.
mám kamarátku. PO neviemkoľkých rokoch manželstva mala mimomanželský pomer. Dôvod? Manžel s ňou nekomunikoval.
Myslím, že obojstranne vyhovujúca komunikácia je tá, na ktorej sa zakladá pilier spoločného riešenia problémov, ktoré život prináša, zdieľania radostí aj starostí.
To je to že vždy keď ma tieto fázy tak ja sa ho vždy pýtam či sa niečo stalo alebo ho niečo trápi a vždy mi povie že nie. Ja sa s ním snažím rozprávať ale že on je v pohode. Už som mu aj dávnejšie povedala či by sa normalne nechcel ísť vyrozprávať k psychológovi že je to úplne normálne a že aj ja som bola keď ma nechal bývalý. Ale bol ticho. Len dodam že ho to neurazilo normálne sme sa pri tom ako sme si veci vysvetľovali rozpravali a ja som mu toto navrhla. Jeho brat je tiež zvláštna povaha obaja maju takéto fázy. Dokonca manželka jeho brata mi to potvrdila žee obaja sú povahovo veľmi rovnaký.
niekedy je problém v samotnom človeku, že nemá vo svojom vnútri niečo vysporiadané napr. z detstva nedostatok lásky, z predchádzajúceho vzťahu, ...a potom očakáva, že mu tú prázdnotu vyplní partner, ale ten tu nie je na to, aby nám robil aj psychológa na plný úväzok...možno z časti sa to dá, ale niekedy sa môže ten druhý aj pokrájať a aj tak to nevie dohnať celkom tú potrebu niečoho...keď je cez týždeň preč, cez deň sa sústredí na prácu, nestačí stále vypisovať, keď príde na víkend, tak zrejme máte sex, pri ktorom ti to povedzme poskytuje, tak kedy a ako ti to má dostatočne poskytovať...tak porozmýšľajte, či sa neviete presťahovať do jedného mesta, alebo mu daj návrhy, čo by ťa napr. cez týždeň potešilo
