Čaute,
včera som sa stretol s jednou dobrou kamarátkou. Je pekná, predtým som o ňu mal záujem, ale teraz má priateľa - vybrala si ho vtedy miesto mňa..Bolo to zlé, ale som za tým..ani by mi nenapadlo medzi nich sa postaviť a znova sa o ňu pokúsiť, sme iba dobrí kamaráti, občas sa stretneme... teraz sme sa stretli po dlhšom čase (asi 2 mesiace) a bol som z jej spoločnosti úplne rozrušený a nervózny - napriek tomu, že si píšeme každý deň prakticky od rána do večera bez zastavenia - máme si toho veľa čo povedať, máme veľa spoločných tém..ale vonku akoby do mňa udrel blesk a nevedel som sa s ňou rozprávať tak ako keď si píšeme - zrazu som svoje slová selektoval, neraz sa stalo, že sme boli ticho, čo bolo úplne divné.. tie stretká však boli také aj predtým, keď sme randili - teraz som si však myslel, že tá nervozita pominie, keďže už o nič nejde..nepominula.
Podstata problému je však to, že mne sa to stane aj pri ostatných ženách - proste som neschopný s nimi viesť konverzáciu rovnako ako pri písaní, strašne na mňa ich prítomnosť vplýva a neviem to ovládať. Je to ako okno. Ako sa dá s touto vecou vysporiadať? Veď ma takto žiadna nebude chcieť, keď vycíti, že stačí keď sa na mňa pozrie a už sa mi z toho trasú kolená..je pravda, že sa s novými ženami spoznávam veľmi zriedkavo. Častejším kontaktom by sa to mohlo napraviť, nie? Som rád, že to sem môžem napísať anonymne, pretože to nie je vec, ktorou sa človek chváli, ale je to tak...