Správanie matky ku synovi

Ja to na jednej strane chápem, je to moja mama a stále bude. Ja ju mám veľmi rád, ale toto vie skutočne zamrzieť keď vám vlastná matka začne nadávať. Akokeby som bol niekto koho stretla na ulici. Ona mi hovorí že by aj život za mňa dala, ale to správanie veľmi nenasvedčuje tomu. Ja chápem že sa o mňa bojí, ale všetko sa dá vysvetliť v kľude, bez kriku, povedať čo sa jej nepáči prečo sa jej to nepáči.

Na druhej strane sa cítim ako najhorší syn, lebo príde domov vyzúri sa na mne sa veci ktoré niesú ani tak veľký problém.. Skutočne neviem kam od radosti, ale asi aj ja vydržím a raz zbalím kufre a vyberiem sa niekde inde, niekde ďalej. Plánujem ísť na výšku takže neviem či to bude možné ale snáď to už nejak vymyslím.

ahojte, ja som iba decko, ale nedá sa mi nepovedať, čo nám raz hovorila rádová sestrička na hodine náboženstva: Boh stvoril dieťaťu dve ručičky. Za jednu ho drží mama, za druhú otec. Nesmie sa táto reťaz pretrhnúť.
Tak preto je mamička taká. Lebo bola sama na obe ručičky. Keď bola smutná, nemohla to povedať ockovi, ke´d bola chorá, aj tak sa o syna musela starať. A keď sa tešila, tešila sa sama, bez ocka. Tak pravdaže jej rachli nervy a odnáša si to dieťa. Ja som veľmi rada, že mám aj mamu, aj otca, a bývame spolu ako rodina. A mamu toho chlapca veľmi ľutujem. A chlapec, nech to všetko neberie osobne, ona ho ľúbi, len má rachnuté nervy, lebo nemala pri sebe chlapcovho otecka a bola na všetko sama.

Ty si mi vlastne teraz otvoril oci, preco kamaratkin syn usiel z domu Ona sa starala onho ako slobodna matka celu mladost stravila varenim pecenim a upratovanim a v 17 jej synator zbalil ruksak a odsatHoval sa frajerke a prerusil s nou vsetky kontakty.Vzdy som nechapala preco aj sa oni dvaja pohadali, ale ked si tak spatne predstavim: ona vzdy kricala.V jednom kuse revala.To vyzeralo, ze decka vychovava pokrikmi.
Na druhej strane mu pomohla k samostatnosti- uz v 20ke mal kupenu mikrovlnku chladnicku tv kavovar PC, v 27ke si kupil na hypo byt, potom sa prestahoval v ramci prace do Prahy a teraz ma 29 rokov a bude robit manazera v Singapure a bol vyslany na skolenie do San Franciska.Ona mu tym krikom zabezpecila excelentnu buducnost a zivot o akom som ja vzdy snivala a nikdy sa mi nenaplnil.Co tym chcem povedat, ze tvoja mati je psycho a chybu si neprizna, pokial bude zit a ty pravdepodobne odides z domu a prerusite vsetky kontakty ak samozrejme sa nerozhodnes ostan s nou a robit jej fackovacieho panaka dozivotne, co sa odrazi na tvojom sebavedomi a hodnoteni sameho seba.

zanedbáva ťa, a potom akože doháňa svoju materinskú starostlivosť krikom a výčitkami...možno má sama zlé svedomie, lebo si to uvedomuje

Daj jej toto precitat (ak mas pocit ze sa s nou naozaj neda normalne porozpravat) Nech to vidi trocha tvojimi ocami. Mne je take nieco luto, lebo hned myslim na svojho syna.

Skúšal som to veľa krát, pekne sa porozprávať ale neustále po mne kričala, a keď som sa jej spýtal že prečo kričí tak odpoveď bola že ona nekričí.. Povedal som ako to je odpoveď: "nie je to nie je pravda".. A keď sa chcem pekne rozprávať tak sa zakaždým pohádame lebo ona začne kričať po mne. A keď sa jej spýtam čo čaká aby bolo dobre a nekričala po mne tak odpoveď že ona sa do mňa starať už nebude a v zapätí mi začne zase vyčítať to aký som.. a skutočne nemám pocit že som až taký zlý syn pretože sa všade snažím :(

Ahoj majdy,
neda mi nenapisat ti ako mama 17 rocneho syna. Aj my sme boli so synom dlho sami. Takze najprv z pohladu tvojej mamy: ina ta ma rada, preto chce abysi mal dobre znamky a o vsetko sa zaujima, lebo sa boji, aby sa ti nieco nestalo. Obcas krici, lebo nezvlada reagovat vzdy kludne, ale tento problem ma vela ludi..je vela prec, lebo si chce zorganizovat aj vlastny zivot s priatelom, vytvorit rodinu, no nechat cely tyzden 16 rocnehi syna sameho je absotne nepripustne..teba chapem teda ako sa citis.
Riesenie: musis jej povedat ze jej chces nieco povedat, ale nie na behu alebo medzi recou, musis ju donuti sadnut si a pocuvat a poved jej vsetko co ta trapi..lebo vies ona si to v strese zivota naozaj ani neuvedomuje, to viem podla seba..aj mne ked az syn povedal raz nahlas:" boze ty stale len kricis ja hned ked budem mat 18 sa odstahujem! " tak som si uvedomila, ze sa mam k nemu lepsie spravat..a my mame teda inac vyborny vztah, vsetko mi hovori, vela sa spolu smejeme, je to podla mna najlepsi syn na svete :-) a takyto by mal byt vztah kazdej matky a syna. Tak vela stastia a este ma napadlo najdi si nejaky zaujem co by ta naozaj bavilo poviem hlupost ale napriklad klavir alebo nieco take..

Nepomoze ti nic len to vydrzat a odstahovat sa cim skor. Hoci kedze ona vacsinou nebyva doma tak az take zle to nemas. Ja som to mala podobne, matka ma neznasala, podla nej som bola uplne neschopna a vsetci boli lepsi jak ja. Furt mi len nadavala, kritizovala, kricala po mne. Rozpravat sa s nou nedalo lebo vzdy som pre nu bola retardovane decko jedno kolko som mala rokov, tak ma nikdy nebrala ako rovnocenneho partnera na diskusiu. Nas vztah sa ciastocne zlepsil az ked som odisla z domu a vracala sa tam len obcas. Aj ked nikdy ten vztah nebude dobry a ja k nej nerada chodim. Teraz byvam stovky km daleko, nebola som u nej rok a pol a nechyba mi. A inak kym som este byvala u nej to som pocuvala casto ze kym byvam v jej dome budem ju posluchat a budem robit co mi prikaze. Naschval som sa odstagovala tak daleko od nej, nechcem ju mat vo svojej blizkosti.

Tvoja mama je zrejme z niečoho frustrovaná a svoju frustráciu si vylieva na tebe. Treba teda zistiť čo sposobuje tú jej frustráciu.

1. Jasnačka že mám :)
2. Bývam, ale som jej syn, nie je to tak trošku povinosť postarať sa o vlastné dieťa?
3. Máš pravdu, dostávam vreckové. Ale všetky moje záľuby si musím financovať sám, takže motorka, cvičenie išli viac menej z môjho vrecka.
4. Nehrozilo :-) Ja sa motorky nevzdám, je to jediné čo ma na tomto svete robí šťastným, ale ten čo má k motorkám odpor, a motorkári sú len darcovia orgánov tomu sa to vysvetliť nedá.. Chodieval som denno-denne cvičievať do fitka, mame to vadilo.. Ona chce priemerného syna ktorý nijak nebude vystupovať z radu asi, alebo neviem skutočne neviem ako to ona berie.

Nie, nepripadá. A aj keby, kam by som šiel ? V 16tich rokoch sa veľmi asi odsťahovať nemôžem, na to nemám toľko možností. A podľa toho aké mám info tento byt kde bývam by mal ostať mne. Ale za každým keď mama príde domov tak ma iba zdrbe aký som nemožný a všetky dobré veci (správanie, poriadok, dobrá známka a pod.) nehrozí. Ja keby mám dieťa tak sa teším s ním, som to prakticky ja len v menšom, a mal by som radosť keby sa jemu darilo.