Rovnaká téma založená tak tisíckrát, stále ma to trápy a potrebujem pomôcť ako docieliť to aby som mal s mojou mamou normálny vzťah ako syn s matkou.
Mám 16 rokov, ocino mi umrel, mamina má priateľa ku ktorému chodí dosť často sem-tam chodí aj domov, možno tak raz do týždňa. Ja som doma sám, častokrát neviem do čoho "pichnúť" tak som si kúpil motorku aj cez jej zákaz. Vynadala mi ale čo sa dá robiť, nechcem presedieť celý život na zadku s nulovými zážitkami. Mám pocit že ona nevie čo chce..
Snažím sa v škole, doma, nechodievam s partiami vonka, lebo ja tomu veľký zmysel nedávam. Nefajčím, nepijem, zarábam si, ako som spomenul kúpil som si motorku. Ale ona nie je s ničím spokojná. Zakaždým si nájde nejakú blbinu pre ktorú mi vynadá, dobré veci si nevšimne, absolutne. Rozkazuje mi jedna radosť, o všetkom čo sa deje musí vedieť akokeby som mal 3 roky. Raz som išiel na motorke troška ďalej a neodpísal som jej, tak mi opäť vynadala že kde som a podobne.. Však si to viete predstaviť.
Jedného času mi hovorí ako sa mám učiť, potom zase keď treba niekde ísť tak mi povie že musím ísť aj ja, lebo že doučím sa potom a podobne. Keď dostanem zlú známku opäť oheň na streche. Ja chybu nemôžem urobiť lebo sa potom na mňa hnevá celý svet. Neviem, akože skutočne neviem čo ju na tomto baví. Iba ma za všetko buzeruje.. Prestal som aj chodievať cvičiť do fitka lebo aj to mi vykričala že na to treba veľa peňazí tak cvičievam doma.. Ak by ste mali nejakú radu, bol by som veľmi rád lebo ma to tak nebaví že koniec.. A každú moju radosť mi ona zničí tým že do mňa nahúka ako do sopľavého decka.
