Zdravím, mal som najlepšiu kamaratku 3 roky potom sme sa dali dokopy a vydržalo nam to ďalšie 3 roky. Rozišli sme sa pred par mesiacmi, ešte sme sa pár krat stretli na káve a rozprávali sme sa o tom. Mal som stiahnuté hrdlo a bolo mi do plaču ale to stretnutie som si užíval do poslednej chvíle. Ona je s rozchodom celkom vyrovnaná no ja nie, potrebujem asi viac času.. Mal som všetko, pre mňa dokonalý vzťah a chcel som to všetko vrátiť späť. Snažím sa na ňu prestať myslieť, chvílu sa mi to aj darilo ale zase na mňa prišli tie myšlienky.
Som smutný z rozchodu
Ďakujem :) potreboval som sa ''vyrozprávať'' aj keď neviem či je toto forum vhodne miesto. Každopádne vďaka.
Veru, preruš všetko. Netráp sa pre niekoho, komu to je asi celé jedno a ideš ďalej..
Hlavne si nic nevycitaj, viac si urobit zrejme nemohol, proste sa odmilovala. Presla si tym vacsina z nas a ver ze sme trpeli rovnako. Ja teda urcite. Chce to cas. Prerus uplne kontakt a venuj vela casu sportu, kamaratom a zalubam.
Je mi jasne že ak si najdem ine dievča tak na byvalku zrejme zabudnem lenže ona bola super v každom smere. Bola milá, citlivá, tak trochu blázon ale v dobrom, zbožňoval som keď som ju dokázal rozosmiať tak až jej tiekli slzy po liciach :) Mali sme ešte aj rovnaky zmysel pre humor (hlavne dvojzmysly to bolo jej). Čo sa týka sexu tak som mohol navrhnúť čokolvek a s radosťou to urobila. Nechápem prečo to dopadlo tak ako to dopadlo. Ešte aj keď to teraz píšem tak mám stiahnute hrdlo. Obdivujem tých ktorí si niečim podobným prešli a zvladli to.
Nic dobre by z toho nebolo kebyze sa prisposobis. Vztah ma byt o tolerancii, ty si jej toleroval ze chodi s kamoskami pit, ona ti mala tolerovat ze takyto druh zabavy zrejme nepreferujes a zostanes doma. Nemozete byt vo vsetkom rovnaky a ked chyba tolerancia je to zle. Ak ti robi tak zle sa s nou obcas stretnut tak sa nestretavaj a uplne prerus kontakt.
Ono je najhoršie sa dávať dokopy s najlepšou kamarátkou, lebo keď príde koniec, stratíš vlastne oboje.. To že budete teraz kamaráti je ok, ale už ani to nebude také ;)
Ona prišla za mnou s tym že už rok to ťahame len tak zo zvyku. Pritom bolo všetko v pohode ako na začiatku vzťahu. Ano par krat chcela isť vonka niekde piť a ja som povedal že može isť s kamaratkami lebo nemam naladu. A ona sa na to zdula. Iba o tomto boli naše hadky. Nepoviem že som sa pozeral na nejaku riť a za to sa pohádame ale za takúto blbosť že nechcem isť v noci do mesta? Skrátka keď s tým za mnou prišla tak som jej povedal že dobre nebudem ťa obmedzovať ani v ničom inom no a bolo... Proste len tak lusknutim prsta a ja si to stále vyčítam, že čo by mohlo byť keby sa prisposobím. Teraz keď prídem domov z roboty tak ma nikto doma nečaká a je tam ticho.
To len tak alebo ste to chceli obaja?
V dobrom, jednoducho sme si sadli a porozprávali sme sa. Ostali sme kamaráti ale nestretávame sa už. Ona mi navrhla že ak chcem tak raz do mesiace možeme isť na kávu alebo tak..
Ako ste sa rozišli?