Zdravím, mal som najlepšiu kamaratku 3 roky potom sme sa dali dokopy a vydržalo nam to ďalšie 3 roky. Rozišli sme sa pred par mesiacmi, ešte sme sa pár krat stretli na káve a rozprávali sme sa o tom. Mal som stiahnuté hrdlo a bolo mi do plaču ale to stretnutie som si užíval do poslednej chvíle. Ona je s rozchodom celkom vyrovnaná no ja nie, potrebujem asi viac času.. Mal som všetko, pre mňa dokonalý vzťah a chcel som to všetko vrátiť späť. Snažím sa na ňu prestať myslieť, chvílu sa mi to aj darilo ale zase na mňa prišli tie myšlienky.
Som smutný z rozchodu
Ona si práveže somnou predstavovala budúcnosť, deti atď. Dokonca sme tie 3 roky spolu bývaly. Povedala že som jej neopetoval lasku tak ako ona mne. Pritom som jej často kupoval kvety, mali sme sex kedy chcela, dával na narodeniny a vianoce presne to čo som vedel že chce a čo mala na očiach. Jej napríklad vadilo že som bol par hodin na počitači, pretože ja tak relaxujem. Ja som chcel isť na plaváreň a ona sa hanbila. A hocikedy keď ona bola v práci a mala tam byť ešte čo ja viem 4 hodiny tak som tam za ňou išiel a tie 4 hodiny som na ňu čakal. Proste je mi smutno z tohoto všetkého. Jasne dalo mi to niečo do života a som za to rád ale teraz musím začínať úplne od znova. Ja nemám vlastne ani žiadne kamarátky.
Keď sa tak rýchlo dostala z toho rozchodu tak asi ten vaš vzťah necítila rovnako. Dúfam, že pomolo :)