Už dlhú dobu pociťujem nezáujem čokoľvek robiť a teraz je to ešte horšie. Nechce sa mi žiť, ale nechce sa mi ani umrieť. Nebaví ma môj život, moja práca, aj keď je dobre platená. Chyba mi akási vzpruha do života. Nie je nič na čo by som sa tešila. Veľmi rada fotím, plánujem ísť na fotografický kurz a zlepšovať sa, lenze ani to mi už v poslednej dobe nerobí radosť. Kedysi som rada čítala. 300 stranovu knihu som mala prečítanu za dva dni. Teraz ledva prečítam 10 strán za jeden deň. Neviem sa sústrediť a nič ma nedokáže nadchnúť. Som mladý človek, ale bez chuti do života. Keď takto rozmýšľam vždy si spomeniem na ľudí ktorí majú ťažký život a hanbím sa za to, že ja riešim v podstate len maličkosti. Niekedy mám pocit, že si potrebujem oddýchnuť od tohto sveta, alebo skôr od samej seba. Už neviem čo mám robiť aby ma znova niečo úprimne tešilo, ako to vedia napr. malé deti.
Nič ma nazaujima
Drevolub Stres som zažívala pred par mesiacmi, ale momentálne práveže nepociťujem stres. Ináč je pravda, že keď niekomu pomôžem napr. ze niekomu niečo spadne a ja to zdvihnem a prinesiem to tomu človeku a on sa na mňa usmeje a poďakuje, tak je to fakt príjemný pocit. Niečo na tom bude. Často sa mi stáva, že iní sa mi zveruju so svojimi problémami a ja počúvam a keď viem tak poradím. Cítim sa pri tom dobre. Aj keď moc ľudskú spoločnosť nevyhladávam, nájdu si ma sami.
Tomáš ja takýmto veciam neverím.
Kolega spomenul spravne prokrastinaciu a to mi evokuje knizku o prokrastinacii lde sa okrem ineho pise o druhoch motivacie a o pocite uspokojenia ktory nam prinasaju cinnosti ktore vykoname. A jedna z tychto cinnosti ktore ti robia radost nie je cinnost pre seba, ale pre inych. A je to uplne iny pocit radosti ako ked urobis nieco pre seba. To len tak na okraj.
A ked chces mat radost ako deti, tak s nimi trav cas. Cez nejake dobrovolnicenie. Alebo povedz kamosom nech ti daju povarovat decko. Idealne od 3- 7 rokov. Alebo trav cas so starymi ludmi nad 70. Alebo urob nejaku zmenu. Fakt niesi v strese? Chod niekam na dovču. Drzim palec
Almarinos
Ja som nikdy nemala potrebu nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi. V podstate len väčšinou odpovedám na otázky keď sa ma niekto niečo spýta.
Kedysi som čítala fantasy, hrubé knihy ktoré som mala za pár dní prečítané. Potom som prešla na mysteriózny triler u ktorého som aj ostala. Cez leto, som ani neviem prečo, začala čítať knihu o astronomii. Také chvíľkové pobluznenie :D Momentálne mám rozcitany cestopis. Tenká kniha, ktorú čítam už tri týždne, lebo sa mi proste nechce, a myseľ mi stále niekam uteká. A ohľadom tých jednotlivych typov, ja by som mala byt INFJ. Robila som si kedysi taky test.
Almarinos :
Eri35 :
Keby ste vedeli o tom že Boh pripravil večne nebo do ktorého máme šancu sa dostať, ihneď by ste našli svoj stratený zmysel života, toto by vás naplnovalo a zažívali by ste eufórie radosti.
Eri45 viem že si nevymyšľaš, ja mám to isté, prehlbuje sa to rokmi. Stále to bude lenbhoršie. Myslím že sa to nazýva anhedónia.
Tak isto môžeš posúvať, odkladať dôležité veci na neurčito - to je prokrastinácia.
Môže s týmto súvisieť aj stres, vyčerpanie.
Aké knihy čítaš ty? Mňa zajíma veda, objavovanie nových vecí, súvislostí a to už odmalička.
No a tak isto postupne rokmi ako keby som stratil postupne aj vzťahovú väzbu k ľuďom. Napr. k mame som si vybudoval asi najsilnejšiu väzbu, ale postupne rokmi aj to opadlo a už nepociťujem tú "citovú"väzbu. Proste to tiež kontinuálne s tou motiváciou zmizlo. Do všetkého sa musím dokopávať.
Otázka ešte jedna - či si odmalička zamysleny človek a či na teba sedí charakteristika INTJ - cs.m.wikipedia.org
Tomáš Písala som, že rada fotím, ale už ani to mi v poslednej dobe neprináša takú radosť.
Miro46 Nie, ale ako súvisí môj problém, ak sa to dá tak nazvať, s tým ci mam priateľa alebo nemám. Nemyslím si ze by sa tým niečo vyriešilo.
Ide krásne ročné obdobie..jeseň..maš možnosť sa realizovat :)
A buzíka nemáš?
