Už dlhú dobu pociťujem nezáujem čokoľvek robiť a teraz je to ešte horšie. Nechce sa mi žiť, ale nechce sa mi ani umrieť. Nebaví ma môj život, moja práca, aj keď je dobre platená. Chyba mi akási vzpruha do života. Nie je nič na čo by som sa tešila. Veľmi rada fotím, plánujem ísť na fotografický kurz a zlepšovať sa, lenze ani to mi už v poslednej dobe nerobí radosť. Kedysi som rada čítala. 300 stranovu knihu som mala prečítanu za dva dni. Teraz ledva prečítam 10 strán za jeden deň. Neviem sa sústrediť a nič ma nedokáže nadchnúť. Som mladý človek, ale bez chuti do života. Keď takto rozmýšľam vždy si spomeniem na ľudí ktorí majú ťažký život a hanbím sa za to, že ja riešim v podstate len maličkosti. Niekedy mám pocit, že si potrebujem oddýchnuť od tohto sveta, alebo skôr od samej seba. Už neviem čo mám robiť aby ma znova niečo úprimne tešilo, ako to vedia napr. malé deti.
Nič ma nazaujima
Ja keď to vidím mám 100 chutí sa dotyčného opýtať, že prečo. Som v meste, tak keď dnes takého stretnem tak sa dúfam prekonám a položím mu tú otázku a som zvedavý na reakciu. Ale už tuším dopredu, že budem vyzerať ako blb. :)
A ešte otázka pre tých čo to nosíte - dáva vám to taký pocit, že ste "niekto",že niečo znamenáte? Lebo ja keď si náhodou dám niečo s nápisom alebo takým veľkým logom na seba, tak to vo mne vyvoláva taký pocit, že som dôležitý.
Jean, niekedy to je už nastavenie mysle. Keď sa človek pozrie na ľudí, ktorí trpia, občas to môžeš na nich zazrieť napr. aj v krajinách kde je bieda, keď sa pozerajú do kamery. Sú to iné výrazy ako máme my. A bez tak nič nie je na tom zlé. No si tým poznačený. Aj chorí ľudia, môžu inakšie citovo vnímať a nič na tom nie je zlé. Len sa nepoddávať. A to človek bez Boha nedokáže. .... Ale toto myslím nie je problém autorky.
Človek sa presýti určitého druhu.Ja ak som veľa čítal odbornej literatúry tak som to musel prekladať s románmi.
Jo ozaj, ale bude dobré, ak sa naučíš oddychovať a keby si sa niečomu pravidelne venovala a budovala si vzťahy.
Tiež pohyb je dobrý pre telo a myseľ.
Tak aj napriek tomu rob to, čo Ťa baví. Ja mám to isté, čo ty, ale viem, čo ma baví, aaale tiež viem čo mi škodí. ..
Eri45 :
No tak začni veriť, dokazy su. Pozri si napríklad svedectvá "testimonies of heaven" alebo konkrétne svedectvo evanjelického krestanského misionára Percyho Colletta. Verím že ti tieto svedectvá tvoju vieru v nebo posilnia.
prilis sa porovnavas a stracas popritom energiu na cokolvek produktivnejsieho
fakty sú také že revanie do vankúša a ľutovanie samej seba ešte nepomohlo nikomu... takže nebaví ťa práca? -zmeň ju, a to bude hned prvým krokom... za niečim lepším... lebo je lepšie robiť niečo , ako nerobiť nič a revať do vankuša... a lutovať sa...
Mna tiež nič len ci sa dožijem toho ze budem bývať sama poprípade s partnerom. Každý mi nadáva že som rozmaznana a nikomu nič nerobím.
Eri, kamatka takzo ducuje nejakeho cloveka zadara uz dost dlho a pravidelne a tiez je spokojna, nechapem, ani to nezrusi, bere to uz ako povinnost, vtedy predsa doucuje, tak nemoze..na nejakej stranke sa zoznamili, tusim ona si vyhodila niekde inzerat
mna by to nebavilo, ju to bavi
