Možnosť mať dcérku - išli by ste do toho?

Len si to idealizuješ, je iné pár hodín/dní sa starať o cudzie decko a potom ho vrátiť rodičom, ako mať ho doma a byť za neho zodpovedná. A neviem kde to žiješ, ale ja osobne nepoznám nikoho, kto by si len chcel užívať a nemať decká. A to bývam v BA.

Ale co si. Okolie jej nic nespravi. Ved by to bol rasizmus. Poznas nejakeho Roma, ktoremu by sa smiali za farbu pleti? Ja nie. V skole sa povyhrazas ucitelkam rasizmom a aj znamky jej prilepsia. Naucis sa v tom behat.
Skor sa zameraj na to, ze geny a povahu vychovou nezmenis. Je ti to treba? A slusne romske dieta sa na adopciu nedostane. Vezme si ho co i vzdialena rodina, ale vezme. Na adopciu idu na 99,9 percenta deti fetakov. Vies ako ho tych devät mesiacov a zdedena DNA museli poznacit? Ak sa chces hrat na Matku Terezu, tak sa hraj. Dievca aspon bude mat do osemnastky lepsi zivot. Potom aj tak pojde za volanim genov. Len si uvedom, co ta caka.

Nemam nic proti Romom, aki su zalezi od cloveka, nie od rasy, ale znamy si adoptivali tiez dievcatko. Slusna rodina, slusna vychova, byvanie v dome, dostatok zabezpecenia, ona krasna baba, no zacala s chalanmi asi v 13 rokoch, zvadzala aj ovela starsich, samozrejme cigarety, alkohol, prve problemy so zakonom, prve neprijemnosti pre rodicov, hanba na cele okolie. Neviem, ale geny su asi fakt strasne svinstvo. Dobre si to rozmyslite aj v pripade bieleho dietata, hlavne zistit co najviac o biologickej matke a otcovi. Ja by som to riskol jedine ak by to boli slusni ludia, ktori zahynuli pri nejakej nehode. Poznam este jednu zenu, ktora si zobrala chalana, robila adopcie, tak si to nejako vybavila, ale chlapec mal ADHD, co sa nedalo zistit predtym. Chalan krasny, ale zije si svoj vlastny vnutorny zivot a v 12 rokoch sa stale pocurava a pokakava. Je to velke riziko, ale urcite su aj dobre pripady.

Kralicek23, presne také fantázie mám aj ja, ako by mohla ísť vzorom, byť silná a nemať problémy, ale stále je tam to - čo ak nie?

Reality, nepodľahla som tlaku a v spoločnosti vnímam skôr opak. Ľudia túžia dnes cestovať alebo vlastniť, po deťoch málokto. Nemám to s kým zdieľať. Odjakživa milujem deti a práve chvíle s cudzími deťmi boli tie najkrajšie v mojom živote, ničomu sa to nevyrovná. Pri ľuďoch ako ty si uvedomujem, že kto iný by si mal vziať dieťa z domova, ak nie ja, ktorá mám k deťom vzťah? Neprajem dieťa nikomu, kto ho nechce.

Ja by som si chcela adoptovat tiez, ale Roma len v pripade, ze partner by bol neoblomny.Keby ma do toho netlacil, tak ne.Dievcatko

Myslím, že si len podľahla tlaku okolia a médií, ktoré nám vsugerúvajú, že "bez detí je život neúplný", ale opýtaj sa sama seba, naozaj sa chceš starať o nejaké cudzie decko a ešte Rómča?? Mňa štve, že keď pozerám napr. nejaký film, aspoň 5x je prerušený reklamou, kde hlavnú rolu zohráva nejaké malé decko prípadne rodina s deckami.. a ako vidím, ľuďom sa to dostane do podvedomia a všetci si myslia, že si "musia" zaobstarať decko, akoukoľvek cestou, aby nevybočili z radu. Je to akiste v záujem štátu, ale otázkou je, či aj v záujme daného človeka, či by mu bez toho decka a nekonečných problémov s ním súvisiacich nebolo predsa len lepšie.

No dobre ked sa uz pytas takto zila som x rokov v Anglicku tam kludne.Na mojej ulici byvali Arabi, Pakistanci Cernosi Rumuni Rusi ja jedna Slovenka z Indie v metre som bola pomaly jedina biela takze tam zapadne a nikto nebude riesit ci je Romka.Ti z Indie maju rovnako snedu pokozku.Na Slovensku? Nikdy ale taku odpoved si asi cakala.Ale kedze ja som rebel a inovator a razim si cesticku kde nikto nejde riskla by som to s tym, ze by som bola pripravena odmalicka jej vlievat odvahu lebo sa stretne s vela predsudkami a mozno aj sikanou, ale ona tym svojim spravanim ich bude zaroven aj j burat, lebo sa bude chovat inac a ludia si ju oblubia a budu na nu spominat ako fajn dievca.Ci to je len fantazia v reale nepouzitelna? A mozno to neni nahoda, ze ste ju stretli Pan Boh jej chce dat krasny zivot tak chodte do toho

snadbuducamama, by si sa divila, ale ja to mám presne rovnako, teda myslím to tak, že aj keď ja dieťa môžem mať už celé roky som bez partnerky a už ma opúšťa nádej, že otcom dakedy budem, aj keď by som ním naozaj rád bol, strašne sa teším na otcovstvo, všetko to s ním zažiť, ideálne s dcérou, ale asi to zostane len sen, ale nech je ako chce, len svoje, ja adoptované nikdy nechcem a vôbec, som bez partnerky a ak by si adoptoval nejaký chlap dieťa je rovno za pedofila :D

Pravdupovediac, riešim problém negatívneho správania okolia voči dieťaťu, nie dieťaťa samotného. To je už vec výchovy a povahy.
Svoje mať nemôžeme, bohužiaľ. Nejde mi o to, aby ku mne bolo navždy pripútané. Keď bude chcieť v dospelosti ísť, nech ide, ale nechcem prísť o jednu z najkrajších častí života, a to môcť nejakému človiečikovi niečo odovzdať, dať mu lásku, domov a užiť si rodičovstvo so všetkými slasťami a strasťami.

Svoje alebo žiadne, jednoducho svoje alebo žiadne. Budem ho vychovávať a prepne mu a vykričí mi "nehovor mi do života, nie si môj otec?!" máš to za potreby? Keď ma má nenávidieť nejaké dieťa, tak nech ma nenávidí aspoň moje dieťa. Moje!