Možnosť mať dcérku - išli by ste do toho?

Inak nechapem tvoju vetu ze nevies ci malu dokazes ochranit pred vsetkym tym zlom. Pred akom zlom? Pises ako keby vsetci neromovia cakali ako supy a mohli sa vrhnut na male romske dievcatko a zahlusit ho. Pritom bieli maju prave tendenciu dost pomahat romom ak zistia ze su naozaj slusni. Lebo si povedia - konecne slusny rom, urcite to ma tazke, pomozem mu. Ty si davaj skor pozor na to aby si malu moc nerozmaznala. Ked sa napr. na malu bude stazovat suseda lebo nieco vyvedie aby si jej nevynadala do rasistiek a mala sa bude citit nedotknutelna a povie si - ja mozem vsetko lebo som romka a ked mi chcete nieco vytykat tak vam vynadam do rasistov. Takymto pristupom by si jej dost uskodila a nic poriadne z nej nevychovala.

Nemyslim si ze ho budu sikanovat, dospeli isto nie. S detmi to sice byva horsie, tie vedia byt dost zle. Ale sikanuju skor toho kto sa vymyka z kolektivu svojim spravanim, hlavne ak je moc introvertny. Ak ma inu farbu pleti tak na to si aj tak za kratko zvyknu a ak je to dieta priatelske tak s nim problem nemaju. My sme mali na skole tiez par romskych deti a nikto ich nesikanoval. Horsie je to samozrejme s tymi genmi, ale dieta ktore sa dostane do domova ma v drvivej vacsine rodicov asocialov, jedno ci romske ci biele. Skuste si zistit aspon nieco o biologickych rodicoch, ci napr. matka v tehotenstve nepila. Citala som o ludoch co si adoptovali dieta a niektorym to vyslo, imym nie. Boli aj taki co vychovavali viac adoptovanych deti a niektore z nich sa im podarili, niektore nie. Pritom vychovu mali rovnaku ale tie geny robia proste tiez vela. Ale ak to tak citis tak kludne do toho chod, mozno zachranis jedno dieta pred tazkym zivotom a mozno z neho aj nieco vychovas.

Pokiaľ bude dobre vychovaný tak nebude mať najmenší problém v živote. Veď ide predsa o to aký človek je nie o to akej farby je

Adoptovat cigánča? Vy nie ste normalna

mám jednu známu, ktorá si adoptovala ako slobodná matka rómske dievčatko v útlom veku. Dieťa tak nebolo ľúbené, inému dieťaťu sa nedostalo toľko starostlivosti, toľko rozprávok na dobrú noc.
Keď malo dievča 13 rokov, stalo sa obeťou šikanovania. Dospelo to až potiaľ, že v parku jej po daždi o rok starší chlapci vzali tašku a povedali jej, že ak im neurobí orál, dajú jej tašku do mláky a potom môže v škole aj doma vysvetľovať, prečo má zničené učebnice aj zošity. A vysvetlili, ako sa orál robí. Dievča sa veľmi bálo, tak im radšej vyhovelo. Chlapci sa tým samozrejme chválili, a tak všetko vyšlo najavo a dievča tiež rozpovedalo, čo sa stalo, načo matka podala návrh na trestné stíhanie za sexuálne zneužitie. Dievča však bolo onálepkované, a v škole dostala zníženú známku zo správania za tento incident, rovnako ako tí dvaja o rok starší chlapci. Jej matka sa ohradila, že prečo má zníženú známku zo správania, keď nie je iniciátorom sexuálneho zneužitia ale jeho obeťou. Nepochodila a zníženú známku zo správania jej nezmenili. Matka sa s dcérou odsťahovala do iného mesta, kde dievča ukončilo rok základnej školy a nastúpilo do strednej školy. Zrejme sa zamiešalo do zlej spoločnosti, alebo ťažko povedať, čo sa stalo. S komplicmi ohrozovala v podnapitom stave ako 16 ročná matku, a žiadala od nej peniaze., Dostala nejaké, a matka ju chcela nosiť po psychiatroch a psychológoch.., ale dievča bolo ako nepríčetné. Pýtalo sa na otca, a keď sa dozvedelo, že otec bol policajt, zašlo na policajnú stanicu robiť cirkus a pýtať sa všetkých tam pracujúcich mužov, prečo ju opustili, napriek tomu, že do detského domova sa dostalo z iného kúta Slovenska. Vo vlaku, v autobuse, oslovovalo cudzích mužov, a všade bola téma, a možno vy ste môj otec.
Úplne nelogicky. Matku niekoľkokrát vykradla, nechala školu, matke sa vyhrážala zabitím, a často nechodila domov aj niekoľko dní, až napokon matka vymenila zámok na dverách, lebo sa jej už bála, keď príde a bude ju ohrozovať.
Napokon 16 ročné dievčatá v tom veku už mnohé pracovali, a školskú dochádzku splnila, matka ju nebola viac povinná živiť.
O dva roky tá známa príšerne plakala. Že z Rakúska jej priviezla nejaká srbská rodina dcéru v pokročilom štádiu tehotenstva a vysvetlili jej, že áno, otcovstvo ich syna uznávajú a budú ich podporovať finančne, ale nech sa o ňu matka postará. Matka sa zaťala, a povedala, že nie, dievča jej nie je dcérou a nemá voči nej vyživovaciu povinnosť...
Nechcem byť rasista. Ktovie, čo sú to za rodičia, že sa im dieťa dostane do detského domova a dokonca je umožnená aj adopcia. Rátať treba so všetkými možnými génmi... to dieťa je vlastne tak či tak cudzí človek.
Myslím si ako kresťanka aj: áno, ono je to pekné, keď si človek adoptuje dieťa. Na druhej strane je to tiež otázka pre kresťana dokázať zniesť ten údel, že im ako manželskému páru deti neboli či nebudú požehnané. V tejto súvislosti mi zdravý pud sebazáchovy káže neadoptovať dieťa ale vziať do pestúnskej starostlivosti. Rozdiel je taký, že ak sa stav s tým dieťaťom zmení na nezvládnuteľný, je stále možné ho do detského domova vrátiť.

Ahoj podla mna do toho urcite chod. Uz len to ze sa pytas na to ako sa bude mat dieta a nie to ci s nim budu problemy o tebe podla mna znaci ze z teba bude dobra mama. A k tej socialnej otazke. Podla mna to ake bude mat dieta postavenie v kolektive je dane jeho etnicitou len ciastocne. Omnoho väčší podiel na tom má povaha dieťaťa a nie to, či je rom alebo biely. Je dôležité aby bolo sebavedomé, priatelské a s ostatným si už určite poradíte. Ak bude mať doma dobré zázemie, ostatné sa spraví. Ja som pracovala v reštaurácii, kde som mala 2 kolegine. 1 bola biela, nepriateľská a protivná. Druhá bola romka ale uzasna, milá a skvelá kamarátka.

Inak, možno som ti teraz dala na toto pohľad teenegera.Ja som deviatačka na základnej a takto to vnímam :)

Myslím, že by si do toho mala ísť. A nejde o to, že je rómka ale ako ju vychováš, to všetko je o výchove.Je X slušných rómov a niektorí sú vychovanejší než akýkoľvek biely.Ale zase je to aj naopak.Ja mám spolužiakov aj rómov a bielych a myslím si, že je to o výchove a aj v akom prostredí vyrastali.Myslím si, že ak cítiť, že si pripravená a rozhodnutá tak by si tomu mala dať šancu,ak sa jrj budete venovať a vychováť, tak to podľa mňa dáte.

A čo sa týka toho, že či ju nebudú zosmiešnovať , tak mi sme v triede takmer všetci bieli, máme tam zopár rómov. A ja ich mám rada a aj spolužiaci.Čo mám jedneho spolužiaka róma, je vychovaný, je s ním sranda a máme ho proste radi.Síce možno v na prvom stupni, alebo keď bude mladšia, alebo keď bude mať v kokektíve deti ktoré na ňu budú zlé za to, že je rómka, tak možno keď spoznajú aká je,navyknú si na ňu, tak ju budú mať radi.

Zamestnaj sa v škôlke, a máš po probléme :D A budeš sa môcť denne starať nie o 1, ale xx deciek, keď ťa to tak "napĺňa".

Pubertiaci vyvádzajú všetci... S chorobami sme sa už oboznámili a je nám jasné, že deti v domovoch sú z tých najhorších pomerov - choré alebo závislé. Sme na to relatívne pripravení. Nejdem sa hrať na nič, ale čo by ste robili vy, keby nemôžete mať dieťa? Skúšať to budeme, lebo zázraky sa stávajú, ale už máme aj pomerne vysoký vek. Neviem si predstaviť život bez jediného dieťaťa. Túto variantu si nikdy nepripustím.

Reality, naozaj neidealizujem. O deti som sa starala dlhodobo - deň i noc pracovne a áno, bola som vyšťavená, ale zároveň aj naplnená ako pri ničom inom.