Je tu niekto, kto tiez nedokaze sklbit pracovne vztahy so sukromnymi a hoci mate mozno vcelku fajn kolektiv, nezapadate donho? Proste viete, ze si s tymi ludmi nikdz´y nebudete blizsi a vacsinu z nich vnimate ako cudzich ludi na ulici s ktorymi sa bezne nebavite? Ja viem, ze v praci sa ma pracovat, ale tak neprehodit cely den s nikym ani len slovko sa stava coraz viac prirodzenejsie a brzdi ma to aj pri tych, s ktorymi citim, ze by mozno bolo co to aj povedat si.
pracovne vztahy
alien
Bibis1
Tyna_Mal Som rada ze aj ja pracujem v dobrom prajnom kolektive, zazila som si uz aj urazania, hadky a osocovanie a uz by som to viac nechcela zazivat pracovne prostredie je alfa omega a dost to ovplyvnuje pracovny vykon a pracovna obuv dost suvisi s pracovnymi vztahmi :D
Tyna_Mal
My máme u nás v práci našťastie dobrý kolektív. Inak by som tam nebola. Nedokázala by som spolupracovať s ľuďmi, ktorí by boli falošní a nejako zlí. Horšie je to s bezpečnosťou práce... Tá sa u nás veľmi nerieši, takže si musím sama objednávať montérky a pracovné topánky z www.ardonsk.sk .
alien
Myslim, ze s nimi nechcem nadvazovat vobec ziaden kontakt, kamsi sa zasit, robit si svoje a byt cely cas ticho lebo je zbytocne cokolvek hovorit, ibaze vzdy mi to ktosi "narusi"(bud usmevom alebo pozdravom priapdne vycitkou, ze preco nezdravim), potom odide a uz akoby neviem byt vo svojom tichu a klude a neustale o tom uvazujem. Ale ono je take divne potom zaroven, ked okolo seba chodime ako mumie, ktore sa akoby nevidia a hladia si svoje.
crocinka
podla mna v praci by mali byt tie vztahy fajn, prehodit niekolko slov aj o sukromi, predsa len v praci sme vacsinu casu
stylelucky
Podla mna je niekedy lepsie sa ku kolegovcom spravat iba tak, ze pozdravit, prehodit par slov o robote a ziadne sukromne veci im nehovorit. Lebo nikdy neviete, kedy to ten dotycny proti vam pouzije a zneuzije.
alien
Mne zas autority nevadia a hentie autority medzi sebou maju urcite blizsie vztahy, nez ja s pracovnikmi na "mojej urovni", no pride mi nemozne mat co i len raz do roka blizsi vztah (napriklad, ked ma byt nejake vianocne posedenie, ktoremu sa za kazdu cenu vyhnem) s hentymi autoritami, kedze je tam vymedzeny vztah - nadriadeny verzus podriadeny, tak ako i so spolupracovnikmi "mojej urovne", kedze ich vnimam ako cudzich ludi na ulici, ktorych sice vidam casto, no to na tej cudzosti nic nemeni.
naivny
a ešte tá teória, že si treba hľadať prácu. Nie. Netreba. Treba sa zviditeľniť, aby si nehľadal Ty, ale hľadali Teba.
Živnosť. Všetko iné je len trápenie. Aj keď mi rodina tvrdí, že nejaké zamestnanie so stálym pracovným časom a kolegami, s ktorými by som musel spolupracovať by napomohli mojej "socializácii" a že by to bolo lepšie ako pracovať z domu.
naivny
do pracovných kolektívov som veľmi nezapadal... a vždy som bol outsider, ale ani nešlo o kolektív ako o autority, ktorým sa neznášam podriaďovať. Mám vlastné zákony a plány, a preto mi vyhovuje mať zákazníkov, viacerých, robiť to, na čo mám práve chuť, mať dlho- a krátkodobé projekty a rozmanitú činnosť s rozmanitými ľuďmi a miesto pracovného času voľnosť a možnosť zadeliť si ako chcem, nemusieť s nikým spolupracovať...
jeanValjean
Slečna,sa pýtaš na otázky ktoré storočia nevie nikto s určitosťou objasniť.Aká si?Čo urobíš ak ti niekto uškodí?Si Ty len a len Ty?Odpoveď je v týchto odpovediach.
alien
Priest, a podla coho spoznam, ze si riadne odpracovavam svoju karmu, miesto toho, aby som si nabalovala dalsiu, ked ta "spokojnost" akoby nie je celkom evidentna nech uz sa rohodnem pre cokolvek?
Ma to tak byt, je to tak vsade v praci, ze vztahy nie su dolezite a povacsina z nich je skor zavadzajuca a nepotrebna?
