(Len veriaci) Bije moje srdce naozaj pre neho (pre toho chalana)?

Ahojte vsetci. Na zaciatok by som vas chcela poprosit aby mi pisali veriaci ludia na prispevok a poradili naozaj s dobrym umyslom (myslim v tom zmysle abyste mi nenadavali alebo nepisali skodlive alebo vulgarne prispevky). Dakujem vopred... Takze...chcela by som vas poprosit o radu v tom co ma trapi. Totiz ked som mala 17 trapilo ma ze som nemala kamaratky/kamaratov a tak mi jedno dievca poradilo nech idem na jednu krestansku zoznamku kde sa mozu spoznat aj bez toho aj ze by som si niekoho nasla do vztahu a ze si mozem najst aj kamosky/kamosov. Vravela som si ze to skusim a tak som tam isla o par dni neskor a nakoniec mi napisal jeden 19rocny chalan na jeden moj prispevok kde som potrebovala poradit (uz nepamatam o co konkretne islo) a tak som mu odpisa na to. Nakoniec sme si zacali pisat a volat a tesila som sa ze som si nasla kamarata s ktorym som dokonca mala vela spolocneho a super bolo :)...lenze sa mi stala taka vec po pol roku ze sme sa zacali hadat co sa tykalo hodnot a aj krestanskych hodnot (priklad. som veriaca a on nebol, nenavidel Boha a pod... ). Plakala som kvoli tomu vsetkemu velmi dlho a aj kvoli tomu ze som mu nevedela pomoct (minimalne dva tyzdne). S mamkou som sa o tom porozpravala a vravela ze sa citim smutne preto lebo som zamilovana. Ja som sa nad tim zasmiala pretoze mi to vtedy pripadalo blbost sa zamilovat do niekoho ked som ani toho cloveka cez internet nevidela, ale stalo sa. Neskor som si uvedomila ten pocit ze som zamilovana (myslela som iba na neho vsade kde som bola, zovieralo ma v hrudi ked som myslela na neho, chcela som mu pomoct so vsetkym s cim potreboval, chcela som byt s nim a pod.)...nakoniec som mu povedala co citim. Zo zaciatku ho to tesilo ale nakoniec ma odmietol. Zaroven sme aj boli od seba velmi daleko takze sme aj vedeli ze by to nefungovalo (vychod a zapad)...o pol roka neskor si nasiel ine dievca cez internet. Bola som smutna aj vtedy ale nie uz kvoli hodnotam ale kvoli tomu ze si nasiel dievca ale trval smutok asi 3 dni a nakoniec som bola stastna ze si niekoho nasiel a priala som mu nech sa ma dobre....odvtedy som o nom nepocula minimalne 3 roky kedze si zrusil socialne siete a tak som sila zivotom dalej. Spoznala som vtedy o rok ineho chalana ale s nim som to rychlo ukoncila a 2 dalsie roky pokracovali...az na jedno leto ked mi napisal ten isty chalan s ktorym som som si pisala pred 3 rokmi aj daco. Napisal mi ze ahoj pise ti chalan ktory ti ublizil a ze ako sa mam. (Snazil sa mi napisat po 3 rokoch s tim ze vie ze mi ublizil). Bola som prekvapena zo zaciatku a tak som mu napisala ahoj sa ze sa mam dobre. V rovnaky ten den sme si nakoniec zavolali a rozpravali 3 hodiny aj nieco minimalne. Vsetko sme si vysvetlili a vyrozpravali a aj prepacili si medzi sebou. Vysvetlil mi aj ohladom toho jeho dievcata s ktorou mal byt ze nakoniec ona si nasla niekoho ineho. Bola som rada nakoniec ako to vsetko za tie roky s nim dopadlo zmenil sa nakoniec a uz mal vysporiadaneho sam seba (totiz mal pred tymi rokmi depresie, rozvedena rodina, bludenie zivotom, nezaradene hodnoty a pod)...modlila som sa inac za neho pred rokmi a kedze mi pisal po tych rokoch modlila som sa za neho znova aby sa mal dobre kedze este stale boli veci ktore mal tazke. Obcas sa stale za neho pomodlim....nakoniec v pritomnosti teraz v juni som bola na sesternicinej svatbe na zapade a to sme sa dohodli ze sa stretneme na dalsi den po svatbe. A tak sa aj stalo ze sme sa stetli po 2 rokoch obnoveneho pisania si a volania. Zo zaciatku ked som ho videla nevedela som ako kedze som bola opatrna ale prekvapivo som sa ho vobec nebala naopak sme kecali do aleluja. Mozno to bolo ze mam 22 a on 24 takze som bola asi aj vyzrela xD....dala som mu dokonca darcek ako modlitebnu knizku a ruzencek. Tesil sa velmi z toho a nakoniec z coho som bola velmi prekvapena a vravel ze to bude vyuzivat (aj vyuziva)...nakoniec som ho pozvala na púte kde chodim sa modlit a nakoniec sa aj obratil na veriaceho cloveka z coho som bola velmi prekvapena a zaroven mala aj nakoniec radost z neho :). Uvedomila som si aj ze sa mi pred ocami meni a ze stale ho aj konecne nazivo spoznavam kedze len teraz tento rok som ho videla nazivo niekolko krat a zistila aj ze ma aj ine vlastnosti ktore som nezpoznala este a tak odvtedy chodi ked sa dohodneme zo zapadu za mnou aby sme isli von po meste...a dostavam sa k bodu konecne kde potrebujem poradit. Totiz odvtedy co chodime von je super bavime sa spolu a chodime aj do muzeii alebo do parku k jazeru, na zmrzlinu a pod...co je super, lenze ma trapi jedna vec. Povedal mi totiz ked sme sa videli niekolkokrat potom ze sa mu pacim no vie ze nezacnem pravdepodobne s nim chodit (po tom co sa stalo). Ja som mu samozrejme odpustila a a je pravda zaroven ze som len opratrna. Povedala som mu aj ze by som ho rada spoznala a povedala aj nech si vytvori vztah s Bohom (kedze sa obratil nedavno) a az potom sa uvidi. Povedal mi ze dobre rozmyslam a tak sme sa aj dohodli... Zaroven tu ma trapi jedna vec ale... Totiz ked naposledy isiel naspat domov tak dal mi pusu ma lice a aj ja jemu kedze sme sa lucili a vraj som bola cervena jak paprika (aspon tak povedal)...takze tu je otazka...totiz neviem ci sa mi paci tak ako pred rokmi ano bola som sice cervena ako paprika ale neviem ci mam tie znaky ze sa mi paci tak ako predtym. Totiz vnimam ze nemam znaky ze by som bola nervozna ci mi bilo srdce alebo ci by som chcela byt s nim ako kedysi pred rokmi. Jedine co vnimam s nim je mi je pri nom dobre. Totiz ze pri nom relaxujem a ze sa aj ho nebojim...ale hlavne je to ze vnimam to ze mi je s nim dobre ale to je asi cele. Nevnimam toriz to akokeby mi bilo srdce ci by som bola nervozna ci by som myslela kazdy den na neho...nieje to totiz take ako predtym ked som mala 17 a bola voci nemu vtedy taka v zamilovanosti...je to ine dnes...nieco co nedokazem po pravde pochopit...preto neviem ci sa mi paci alebo nie...naozaj jediny pocit co mam ze mi je dobre s nim a ze napriklad ked sa obijmeme ked odchadzame tiez tak je to dobry pocit no nervozna niesom ked sa obijmem...neviem to vysvetlit...zaroven mu nechcem ublizit hlavne pokial to neni to coho sa aj bojim a nemam any v umysle mu ublizit a ani nechcem mu ublizit...ja viem pytam sa tazku radu a zaroven viem ze je hlupost sa vas pytat kedze nemozete zazivat moje pocity ale bola by som rada keby ste mi poradili po pripade pokial ste mali podobnu skusenost...dakujem vopred a prepacte ze je to tak dlhy prispevok ^^'