Určite ste aj vy počuli o poverach, že malé deti, batoľatá, keď môžu vidieť duchov, aury. Jedna kamarátka z dávnejšia má teraz polročné dieťa. Minule som bola ešte s ďalšou kamarátkou u nej na návšteve a prvýkrát sme obidve malého videli.
Reakcia chlapčeka, keď nám ho ukazovala jeho mama, bola o dosť iná, hoci sme sedeli vedľa seba. Ja som sa ešte nestihla usmiať a chlapček sa na mňa hneď začala usmievať. Až potom som sa aj usmiala na neho. Vlastne stále, keď sa na mňa pozrel, sa usmial. Až mu tie očká žiarili.
Na to sa pozrel na vedľa sediacu kamarátku. A hneď zvažnel, ústa pootvorené, ako keď je človek v šoku. Pritom bola k nemu milá. Ale neusmial sa na ňu ani raz, čo sme tam boli. Podľa čoho bábätko reaguje na ľudí? Má to niečo spoločné s duchovnom?