Ja neviem čo mi je. Niekedy si myslím, že trpím nejakou poruchou. Som veľmi úzkostná, plačlivá, náladová ale čo najviac neznášam je to, keď vidím ako je niekto šťastný.
Ja som nikdy nemala nič pekné. V detstve ma fyzicky týrala rodina a vlastne šťastia sa mi nedostalo vôbec v detstve.
Vidím malé deti na ihrisku, ich šťastné oči plné iskier a hlavou mi preletí to peklo ktoré som si prežila ja, tie modriny.
Nenávidím, keď je niekto šťastný a má životný entuziazmus.
Ja dokonca ani svojej neterke, ktorá má deväť rokov nič nedoprajem a to sa s ňou dokážem s láskou hrať a venovať sa jej hodiny.
Neviem, ja ju milujem a zbožňujem ju, ale zároveň mi nesmierne ide na nervy to ako sa v živote teší, to akých má milujúcich rodičov, to koľko má kamarátov v škole, to ako dokáže rozprávať o tom aká je spokojná.
Raz som u nej bola na návšteve a spadla z bicykla a rozbila si koleno, samozrejme plakala, potešilo ma to a zahrialo na srdci, ja viem je to odporné a najväčší hnus ale mne srdce jasalo, prečo to pociťujem? ja by som jej nechcela ubližovať ani nikomu, mňa len teší keď tí ľudia trpia a dejú sa im zlé veci samé od seba a úplne najradšej mám keď viem, že niekto trpí psychicky, fyzickú bolesť nemám rada tá ma vôbec neteší, mne sa páči predstava, že tu niekto je a trpí a nemôže utiecť, dokonca by som bola schopná toho, takého človeka utešiť a odhovárať napríklad od samovraždy, ale len preto, lebo mám orgazmus s predstavy, že po večeroch deň čo deň plače.
Myslím si, že to mám, lebo sama som nezažila šťastie, ale jednoducho mám to takto, ja ľuďom šťastie neprajem, nikomu, niekedy si myslím, že aj pri vlastnom dieťati by ma štvalo, ak by bolo šťastné v živote
Nenávidím šťastných ľudí
daj sa liečiť, odporúčam ti zájdi za odporníkom, za nejakým dobrým psychologom, je nás totiž dosť ktorí sme si prešli šikanou, psyhoterorom od rodičov, v škole a stali sa z nás úspešní ludia , dovod? lebo nereveme do vankúša, ale vieme že ked niečo chceme tak musíme zdvyhnuť riť a niečo urobiť preto aby sme sa mali lepsie, lebo strojcom svojho šťastia si ty sama! kolko máš rokov? 20 +-? a myslíš si že za tvoje neuspechy može to že sa ti na zakladnej smiali alebo ze ťa rodičia bili? si dospelá, svojprávna tak si zbal batoh pokial bývaš s rodičmi chod od nich preč, chod niekam daleko, do zahraničia, najdi si nejaku pracu ktora ta bude bavit, či už pri konoch v stajni alebo v kuchyni, alebo upratovať izby, je fuk kde ci v Nemecku, Rakusku, na Islande... proste strojcom svojho šťastia si ty! alebo rev doma do vankúša a ešte v 60tke budeš revať že za tvoje neuspechy možu rodičia ktorí ta bili ako decko!
Ja naopak potrebujem k sebe pohodoveho smejka, ktory mi stastie dopraje, lebo je to nase spolocne stastie a to si treba uzivat.
aky zivot by ste chceli vy nestastnici? aby vsetci okolo vas trpeli, boli nestastni, zachmureni, otrhani, zbiti, opusteni, bez lasky? to sa vazne pytam na vase predstavy.
Mirro, to mas co za uchylku? takeho clovekaNIKDY stastnym neurobis, tvoja snaha bude vychadzat nadarmo, budes nou zbytocne plytvat a ta osoba ta bude citovo vydierat a vtedy bude ona stastna.. taky zivot by si chcel?
Nenávidím šťastných ľudí, bodaj sa vyparili. Nenávidím páru.
Andona, kolko mas rokov? Chcel by som s tebou chodit a urobit ta stastnou. Velmi tuzim pomoct nejakej zene, ktorej vadi stastie inych. Chcel by som taku zenu milovat, vsetko jej dopriat, byt tu iba pre nu, kazdy den ju rozosmievat a zaspavat s nou.
