Neznesiteľné chybanie

Príspevok v téme: Neznesiteľné chybanie
Nm

Neviem ci som už šlahnutá ale naozaj bez partnera neviem žiť neviem si predstaviť ani minútu bez neho... Úplne mi tak zviera srdce bez neho.. Teraz odchádzam na týždeň na dovolenku a psychicky to nezvládam už teraz mi neuveriteľne chyba.. Chyba mi človek ktorí mi vyčari úsmev na tvári.. Liečim sa už niekoľko rokov na depresie a on je jediný pri kom mi je naozaj dobre a nemusím sa báť. Mam strach zo všetkého áno aj z ľudí. On je jediný komu verím a s kým sa smejem inak je väčšina môjho dňa uplne na pi*u proste úzkosť a to všetko

midro

Nemala by si to tolko preciťovať lebo sa z toho nedostaneš ešte ked máš k tomu depresie .Viem o čom hovorím . Neprežívaj to tak

petronneta

nerieš si podivné diagnózy. Každý deň, čo si bez neho si snaž urobiť čo najkrajším, a potom mu buď porozprávaj, alebo napíš do mailu, čo si robila a podobne... nech z Teba cíti radosť. Je to veľmi fajn, keď dvaja nie sú spolu a potom si hovoria, čo kto zažil, aj Tvojmu partnerovi sa to bude páčiť.

mnejedno

Mozes mat aj 10 priatelov ale ani jeden ta nevyseka z depresii a ztrachu z ludi a podobne. Ako inak ako bez priatela sa ches dostat z depiek? To vkuse budes cakat na oporu, ale ked sa rozides s dakym tak chorobne budes nariekat ze nemas pri sebe oporu? Ludia nebudte hlupi. Fakt je to trapne. Pokial clovek sa boji celit tvari vtvar svojim depresiam, tak fakt to potom treba zabalit..alebo siahnut po lane..ked uz mam byt taky sprosty..

vysavac

ja si nemyslim, ze je to laska, ale asi tu budem v mensine,
je to aj tak jedno, co je to, proste ti chyba. aj mne vela ludi chyba. ako si vies pomoct, co s tym robis?

Anonym222

Nm mysme s mojim už skoro 11rokou a stale mi velmi chiba aj ked je celi den v pracy alebo aj keď idem na pardni k svagrinej vzdy musel premna moj skour prict lebo som tam bez neho nevedela bit. 5rokou sme spolu chodili a teras za par mesiacou budeme manželia 6rokou. Jeto normalne žeti takto chiba aspon vies ze jeto laska prava.

Tutenstein_xD

Tak to buď teda naozaj rada, že máš aspoň toho priateľa, pretože veľa ľudí má depresie, úzkostné stavy a strach z ľudí, a pritom nemajú človeka, o ktorého by sa mali oprieť, teda ak nepočítame rodinu.

Určite tu padnú rady, že by si mala zájsť za odborníkom, ktorý ti by poradil a vedel pomôcť, len neviem, či stojíš o nejaké rady takéhoto typu. Nemala by si byť ale závislá na jednom človeku, bez ktorého sa nevieš pohnúť ďalej. Treba sa nejako zoceliť a dať sa trochu doporiadku.

Ja som napríklad mal tiež strach z ľudí, pretože ma pár spolužiakov na stednej tak trochu psychicky šikanovalo a bol som natom naozaj dosť zle. Všade, kde som chodil, som videl, že sa každý na mňa pozerá a smeje sa mi do očí. Začal som s tým bojovať úplne sám. ŽIadna odborná pomoc. Povedal som si, že to takto ďalej nejde a prekonal som to.

Teraz som v podstate nový človek a do spoločnosti chodím rád. Teraz mi je jedno, či je okolo mňa 10 alebo 50 ľudí. Každému sa dokážem pozrieť do tváre bez toho, aby som mal tiež blbé myšlienky v hlave, že sa niekto na mne baví. Všetko to bolo len v mojej hlave.