Neviem sa vyjadrovať

Príspevok v téme: Neviem sa vyjadrovať
Emecc

Zdravím, Mám 15 rokov a už od škôlky mám obrovský problém komunikovať, a samozrejme ťahá sa to so mnou do dnes. Neviem ani naväzovať priateľstvá, pracovať v teame, či celkovo vychádzať s ľudmi... Vždy keď sa dostanem do hocijakej situácie, neviem čo robiť, neviem ako sa chovať, neviem čo povedať, neviem myslieť, neviem nič, a už vôbec neviem ako tento problém vyriešiť.. Skúšala som už veľakrát to zmeniť ale neúspešne. K väčšine ľuďom (sú aj výnimky) sa správam dosť odmerane... Neviem nadviazať ani krátku konverzáciu.. Ja to jednoducho.. Neviem.. Takže som väčšinou radšej ticho.. Nenávidím sa za to.. A už nevládzem takto ďalej žiť.. ľudia v mojom okolí ma majú za podivína.. Máte prosím niečo čo by pomohlo..? Budem moc vďačná..

havka

V dospelosti sa to zlepsi. Skus si natrenovat pred zrkadlom komunikaciu a predstavuj si rozne situacie, ktore mozu nastat a rozne otazky, ktore mozu polozit spoluziaci tebe a aj ty spoluziakom.

Namornik777

Si introvertka, netráp sa neskôr sa to zlepší, veľa ľudí odporúča knihy od Dušan Cain. Píše ich najmä o introvertoch. Bude to dobré, hej. Tak, prajem ti všetko dobré.

tomas 12345

Musíš začať viac čítať knihy. Zajdi si do knižnice a zober si niekoľko knih, prečítaj si ich a nahlas hovor o nich obsah po každej jednej kapitole.

Bandidos

Ahoj, celkom chápem tvoju situáciu. Podľa mňa nie si autista, ale introvert. Písomne sa vyjadruješ výborne, budeš zrejme inteligentná a lepšie sa cítiš v okruhu pár známych ako vo veľkej spoločnosti.
Musíš sa s tým naučiť žiť a vymyslieť si patenty, ako v daných situáciach reagovať. Ja niekedy nemám náladu ani silu ísť do spoločnosti, ale skrátka musím :)
Drž sa

Almarinos

Emecc- moja rada je -Začni sa sama zaujímať viac o veci. O to ako to vnímaš a tak.  Aj keď to nie je ľahké.  Ja mám to isté a nie je to ľahké. Preto som veľnčítal na nete o tomto. Zistil som- neviem ako ty, že napr. táto chcarakteristika na mňa sedí: "2. Typ pasívny:
Deti, ktoré sa prejavujú pasívne, sociálne interakcie neodmietajú, avšak málokedy ich iniciujú. Môžu po kontakte s druhými túžiť, majú problém ho nadviazať. Prejavujú záujem o rovesníkov, ale nedokážu ich osloviť a zblížiť sa s nimi. Na kontakt ostatných reagujú spravidla pozitívne. Hry rovesníkov zväčša len pasívne pozorujú, nevedia, ako sa zapojiť. Mnohé z nich sa tešia z fyzického kontaktu s najbližšími. Tieto deti sa neradi  stretávajú s novými ľuďmi, vyhýbajú sa hromadným spoločenským akciám (oslavy, karnevaly a podobne). V ich správaní chýba spontaneita. Majú problém zdieľať s ostatnými radosť či smútok, nevedia druhým poskytnúť útechu alebo požiadať o pomoc. Ich sociálna intuícia je značne obmedzená. Bývajú hypoaktívne, poruchy správania sa objavujú zriedkavo. Málokto považuje toto správanie za prejavy autizmu či Aspergerovho syndrómu, dieťa býva považované za tiché, introvertné alebo plaché. Ako pasívny typ pôsobí napríklad hlavný hrdina filmu Adam, mladý muž s Aspergerovým syndrómom, ktorý sa zamiluje do svojej susedky."
Hľadal som naozaj veľa a nič ma lepšie nevystihuje ako tento opis.

Ja viem, zase mi možno povieš že to škatuľkujem do Asperger. syndrómu.  Lebo je to nálepka, ktorá vadí aj mne a ťažko sa s tým vyrovnáva človek. No proste sa ťa to dotkne. A dotkne sa ťa to preto, lebo sme dosť citliví ľudia. (Na rozdiel od väčšiny) To je ten dôvod. Keď chceš si prečítaj o "vysoko citlivých osobách". Tam by si sa mohla nájsť. Ja som sa tým zaoberal.

Je možné že neustále budeš hľadať odpovede na svoje otázky a nikdy ich úplne nenájdeš.

Všetko čo si opísala aj na mňa sedí ked som bol mladší. Ale myslel som si, že sa z toho dostanem, nepodarilo sa mi to. Lebo už proste som taká osobnosť. Hovorí sa že máme sa prijať takí akí sme . Lenže to je pre mňa nemožné, lebo tiež sa neznášam a proste niektoré veci som prijal, ale nie celkovo.
A mám taký vnútorný pocit prádnoty, ako keby som tu ani nemal byť. Ako si na tom ty?
A je u teba prítomná pasivita, že sa nevieš do ničoho nakopnúť? A si stále zamyslená?

merilynn2- rada zostan sebou je zaujímava. Ale ja stále neviem kto vlastne som, ako keby som nevedel aký mám byť. Ty nemáš náhodou také pocity?

A autorke temy- co sa tyka toho Aspergera-neviem či ho naozaj máš, ale zober to proste tak, že tento syndróm je vlastne len súbor určitých vlastností človeka, ktoré on má a takto to proste bolo pomenované. Myslím si že.tomu mohli sať aj iný názov, pán Asperger to práve objavil u ľudí.
A eštw.jedna vec- či ti náhodou neklesá motivácia-chuť do života postupne rokmi. To ma zaujíma. A či náhodou postupne ti neslabne pamäť. Lebo u mňa je to tak a už ma nebaví nič. Ani medziľudské vzťahy tak ako kedysi.

ee123

nemusis byt autistka, podla prejavu si inteligentna, mozno vyraznejsie ako tvoje okolie, ale nemusi to byt autizmus:):):) preco by mal byt

ee123

no ty si dost velka zahada:):):)
ako si to popisala, je jasne, ze si inteligentna a tvoj pisomny prejav je vyborny,
mas 15 rokov, to znamena, ze si na zakladnej skole, asi v 8 tirede?
pojdes na strednu skolu, zrejme gymnázium,stretnes novych ludi, budes mat nove podnety,
urcite sa o nieco zaujimas,
musis si najst ludi, s ktorými si budes rozumiet a budete zdielat nieco, o co sa zaujimate,
je to normalne, ze v tvojom veku mas taketo pochybnosti, malo ich vela ludi, casom ta to prejde:):):)
kludne napis viac