Problem je v tom ze ma pravdu - mam nadvahu a viditelnu. Bojujem s nou ale cely zivot raz som na tom lepsie raz horsie. Udrzat sa viem len vtedy ked som vyslovene na diete. Ked prestanem dietovat a chcem jest normalne, kila idu hore.Mam problemy s travenim, intolerancie, zle mi organizmus vstrebava tuky a musim brat lieky na predpis na travenie, nakolko obcas mi vobec nepracuje a netravi.
Po nespocetnom mnozstve diet ktore ma robili naozaj nestastnou a bola som v depresiach som sa rozhodla ze sa budem snazit zit zdravo, ale uz nebudem riesit vahu, diety a miery a naucila som sa byt stastna aka som s tym, ze nemusi byt kazda uplne stihla. Vzdy ma strasne tie diety a silene prehnane cvicenia stresovali, teraz si obcas zasportujem ale proste prestalo byt neustale dietovanie moja priorita.
Co sa tyka mojho muza, je medzi nami vsetko ok, rozumieme si, je nam dobre, naozaj stastny vztah, V poslednej dobe ale zacal neustale do mna vrtat za chudnutie, nuti ma jest inak ako som zvyknuta, chce aby som sa zmenila aby som stale cvicila. Ja vsak uz nechcem absovovat to co cely zivot. Stale vrcholy a pady diety a vsetko cim som uz tolkokrat presla, zmierila som sa so sebou a vsetko do coho ma nuti je pre mna silene a absolutne ma to nebavi, radsej by som sa venovala inym veciam. Tvrdi ze to pre neho nie je najdolezitejsie ale chce aby som schudla a mysli si ze nasilu ma do toho tlacit je cesta.
Myslite si ze ma pravdu? Nevravim ze som spokojna, len ma tieto zalezitosti stali uz tolko zivotnej energie ktora bola na nic a tolko potu a odriekania a nikdy som nebola stastna. A ked som sa s tym konecne vysporiadala a naucila byt taka aka som, tak stale pocuvam dokola len ako sa mam zmenit.
