Som na prach...

Príspevok v téme: Som na prach...
majdy

Ahojte. Je tu už veľa príspevkov odomňa. Poslednú dobu chytám strašné depresie. Na úvod poviem len toľko že depresie máme v rodine, ocino, starý mali depresie.. Zabili sa. Mám 16 rokov a aj cez to že si hovorím že je všetko v poriadku ako všetko zvládam som v skutocnosti vnútri rozbitý na drobné a na prach. Nevládzem a sám neviem čím to je. Chcem vás krásne poprosiť o pomoc.. Neviem prečo sa takto týram keď to sám nechcem.

Mám 16 rokov. Ocino umrel, mamina odišla k frajerovi a sestra je odsťahovaná už dva roky. Bývam sám. Mám výborné výsledky v škole, chodím cvičiť a veľmi ma bavia motorky. Vysvetlím vám to, snáď budete ochotný si to prečítať.

Aj napriek tomu že sa veľmi snažím mamina ma nepodporí. Za všetko dostanem iba zdrb aký som nemožný aj cez to že v 16tich bývam sám. A sestra to isté. Nedostanem žiadne doloženie penazi na to čo ma baví musím si to zacvakať zo svojho.. Mamina mi dá na jedlo, sem tam mi operie a navarí.

Som panic a dnes je móda mať frajerku jednoducho už sa cítim ako kurevník. Bol som v kontakte s mnoho babami. 30-40 báb.. Je smutné že takmer žiadna sa nedokázala so mnou normálne porozpravat.. Česť pár výnimkám. Baby sa namotajú strašne lahko ale niektoré veci sú pre mňa napredstaviteľné. Hovorím si že veď máš 16 a chceš trtkat ? Máš na to čas a nie je to to čo ťa v živote posunie ďalej.. No telo si robí svoje.. Mrzí ma to lebo sa snažím vo všetkom, chcem dobrý život..

Mám sa rád cvičím, mám dobrú postavu ale jednoducho pár veci ma mrzí. Veľmi mrzí.... Chdem sa mať dobre, a nechcem sa týrať chcem s tým byť vyrovnaný.

majdy

Aby som vám priblížil o čo ide. Chcem a zároveň nechcem sex. Troška divné, nemyslíte ? Telo má pudy a hlava rozum. A tieto dve veci sa vo mne bijú. Jednu chvíľu tomu podľahnem, balamútim baby a druhú chvíľu si hovorím že bez toho sa dá žiť. Nechcem si narobiť problémy, nebodaj by baba ostala tehotná.. Mám živorný plán, svoje hobby a nechcem aby mi pudy rozkazovali pretože moja hlava je múdrejšia. Teda aspoň myslím. Som veriaci ale nejak som to veľmi neriešil. Len ma štve to že ja nepociťujem samotu, možno v niektorých okamihoch áno ale nechcem len kvôli pudu si pokaziť celý život. Stať sa môže kedykoľvek a čokoľvek.

Tomas12345

Majdy :

Netráp sa pre to aký majú na teba názor rodina, ich názor aj tak nezmenis a nech si myslia čo chcú teba to trápiť nemusí.

Čo sa partnerského vzťahu týka, v prvom rade si nájdi zmysel a šťastie predovšetkým v Bohu - Ježišovi Kristovi a maj i nejaké koníčky ktorým sa budeš venovať. Partnerské vzťahy ber len niečo ako bonus, inak sa z nich zblaznis.

Zuzana209

ahoj majdy,

máš dosť ťažkú situáciu na ktorú je potrebné čerpať duševné sily. Z toho čo píšeš si myslím, že najlepším riešením pre teba je hľadať si správnych kamarátov. T.j. takých, ktorí ti celú situáciu ešte nezhoršujú...Odporúčam - nájdi si kresťanské alebo dobrovoľnícke spoločenstvo, ktoré sa niečím zmysluplným zaoberá a tam by si mal aj nájsť iné témy + spriaznené duše, ktoré ti pomôžu, keď budeš fakt na dne...

skús pohľadať napr. tu:
godzone.sk

Nekonecnik

Majdy,

na začiatok - píšeš o depresiách v rodine a svojich depresiách a problémoch, ale nenapísal si o svojich pocitoch, aké máš. Na druhú stranu píšeš ako máš dobré výsledky v škole, máš sa rád, chodíš cvičiť, máš dobrú postavu a hrozne Ťa bavia motorky. Keby si mal skutočné depresie, tak sa Ti výsledky v škole zhoršujú, rád by si sa nemal, cvičiť by si nechodil a tým pádom nemal dobrú postavu a nič by ťa nebavilo, ani motorky, nevyhladával by si sexuálne objekty. Depresiu by som vylúčil.

Tvoje problémy skôr pôsobia sociálne, ktoré vyvolávajú u Teba pocit vylúčenia, odcudzenia. Decká sú vo všeobecnosti vychovávané k egocentrizmu, keď rodič čiastočne stratí záujem o svoje dieťa, pretože už nie je v jeho moci vôle, môže dieťa pociťovať isté odcudzenie - stratu pozornosti. V Tvojom prípade umocnené tým, že bývaš sám a nenachádzaš oporu v najbližších. Odporúčam sa na nich vysrať, nesnaž sa žiť podla nich - pre nich, keď o to nestoja, snaž sa žiť podla seba - pre seba. Viem, že v 16 to je velmi ťažké, hlavne pokial nie si finančne sebestačný.

Nepíšeš nič o kamarátoch - máš nejakých, ako ste si blízky, podporujú Ťa, rozprávate sa o Tvojich problémoch? To isté aj širšia rodina - starí rodičia, strýkovia, tety, ich potomkovia?

Veta: "Som panic a dnes je móda mať frajerku jednoducho už sa cítim ako kurevník." je mimoriadne bizarná. Ten panic a kurevník sa dosť vylučujúj. A čo sa týka trendovosti mať frajerku, odporúčam nepodliehať spoločenskému tlaku, byť sám sebou. Na prvý sex, vzťah nie sú limity - je to iba dogma spoločnosti. Vo všeobecnosti sa so ženami moc inteligentné debaty nedajú viesť, hlavne ak sú zároveň aj atraktívne. Česť pár výnimkám. Keď tak skús nejakú o pár rokov staršiu od Teba. Rozporom sexuálneho pudu a intelektu si prešli mnohí - jedni skončili ako rodičia v 17-ich a iní dajme tomu po 25-ke.

patrik190

majdy ty by si sa najradšej vyspal len tak s nejakou babou ? Do vzťahu nechceš ísť ? Či čo ti vadí ? Ale chápem ťa, ja som to mal v tvojom veku podobne

majdy

Nechcel som veľa písať pretože som si myslel že sa vám nebude chcieť to čítať, ale napíšem.

Niesom plnoletý ale žiaľ mamina si asi život predstavuje inak. Všetko začalo tým že mamina otehotnela, raz sme sa rozprávali a povedal som jej že mi je ľúto že ostanem c tomto byte sám. Dostal som facku. Od vtedy ju posielam stále k jej frajerovi pretože nechcem aby som mohol za to že oni dvaja niesú spolu. Starám sa o seba, poriadím si, niekedy si navarím. Ak náhodou príde sestra ku mne nepočujem nič iné len aký som nemožný lebo napríklad nebol utretý prach. Alebo boli v umývadle dve šálky od čaju. Že nezvládnem výšku, nič neviem. Jej frajer sa s radosťou pridáva. Mamina takmer to isté. Okrem toho mi nedoloží na nič čo chcem, takže keď nieco chcem musím si zarobiť sám. Ďalšia vec..

Mám starších kamarátov a stále hovoria len o sexe. Mám na to čas ja viem ale stále to mám pred očami že asi nie. Nemám problém zbaliť babu len mi vadia ktoré veci. Chodievam cvičiť takže to je tiež možnosť prečo sa namotajú. Ale stále som panic a nikdy som to neriešil a ani to nikdy riešiť nechcem. Ja neviem pre mňa to nie ne hodnota len moje telo robí to čo ja nechcem. A niekedy sa to nedá podtlacit. Baby sú namotané len každá hovorí že nie je na jednu noc a neviem čo... okrem toho by nezaškodilo keby sa vedia rozprávať..

Pag

Aj alkoholici sa delia na dve skupiny a to: funkcni a nefunkcni alkoholici. Ale preco tolko ludi poziva alkohol? Lebo alkohol ma tak svoje negativa, ale aj pozitiva. Nepozastavim sa ani pri pozitivach, ani pri negativach, lebo jedno, aj to druhe mi je ukradnute (pak sao).