Zdravím, potrebujem poradiť... Mám 15 a už od útleho detstva som "samotárka"... Najskôr mi nevadilo byť sama so sebou ako dieťaťu napr. v škôlke, v družine atď.. Ako dieťa som podľa rodičov bývala ukecaná.. No školou sa to zmenilo.. Poslednou dobou ma tá samota ale začína trápiť... Mám síce 1 kamarátku v triede, ale tým to zhaslo.. Skončí škola a skončíme aj my ako kamarátky... a na strednej budem znovu sama.. Von nechodím. Zvyšok triedy sa so mnou baviť nechce, alebo skôr si myslím, že by sme si nerozumeli... Problem je, že si neviem nové priateľstvo nijak nadviazať... Totižto v spoločnosti ľudí nikdy neviem čo povedať, neviem začať konverzáciu, a ani sa do nej zapojiť... Myšlienky mi ako keby v tej chvíli odídu a ja som len ticho, a keď niečo poviem, tak riadnu kravinu a aj to potichu.. Prípadne keď chcem povedať niečo vtipné tak to poviem takým hlasom, že to vtipné nepríde... Preto sa už radšej ani nesnažím... Keď som osamote, myšlienky mi prúdia jedna radosť... Nenávidím sa za svoje správanie...
Psychická porucha?
Nečakala som takú odozvu, a ďakujem vám... Áno, viem že som introvert, len niekedy by som bola radšej extrovertom... A psíka mám.. dokonca aj mačičku s mačiatkami.. :D Len.. už mi nestačí spoločnosť zvierat a chcela by som mať viac kamarátov. Ale zas nechcem dopadnúť ako väčšina z nás teenagerov niekde úplne na mol.. Bohužiaľ viem ako to chodí už len u mojich spolužiakov.. :) Cez internet, ako vidíte nemám problém komunikovať /asi preto, že mám nejaký ten čas odpoveď si premyslieť/, mám aj kamaráta cez sociálnu sieť, dosť mu verím a pri ňom sa cítim uvoľnene, máme spoločné záujmy atď..., len jednoducho to nie je ono keď je cez pol republiky a v realite sa vlastne nemám s kým porozprávať.. a ako niekto spomenul nižšie, že by som sa mala mať viac rada, tak má pravdu, že samú seba nemám veľmi rada.. ale posnažím sa to zmeniť.. Držte palce :)
ahoj mam 24 rokov a tiež som takto vyrastala mala som to radšej aj mam ale po čase ta to omrzí u mňa to bola aj šikana na škole ,ale aj keď mam par kamarátov moc nebavia ma rovnaké veci ako ich ale ten pocit osamelosti sa pridal po čase pridal mame psíka a ten pocit tam síce je ale už nie toľko zvieratá ta nesúdia ale sa chcú len pohladkať a byt s tebou a je jedno čo urobíš alebo povieš a nemusis sa báť to čo cítiš je normálne .napiš ci si našla psíka ale mačičku .ahoj veľa šťastia pri hladani ideálneho kamaráta. pa
Zober si z útulku mačičku alebo kocúrika :) Bude to tvoj kamarát, ktorému všetko povieš a bude taký tvoj oporný bod.Aj keď to budeš mať ťažké, bude tu pre teba...samozrejme pokiaľ máš micky rada :D
Si introvert, ja tiež a to čo opisuješ som zažívala na základne a v podstate na strednej .. takže viem ako sa cítiš..koľkokrát som si v hlave predstavovala ako normalne komunikujem a keď na to prišlo, bola som ticho...
Ako to je, introverti nepotrebuju kamaratov?
AmiSK nauč sa mať sa rada...
Pozor nepisat na mail koniec.cesty, autor casto pise vo viacerych temach, ze ma podobny problem pricom pouzije tento mail, no iny nick a samozrejme i problem je iny. Treba byt opatrny.
Ja mam ten problem ze ked je velka partia ludi a niekto s tej partie mi nesedí, tak tam neviem byt.Akoby dostanem strach rozpravat, ze ten dany clovek si povie, ze som trápna, alebo tak nieco.Ked sa najdu skvely ludia hoci je ich aj 50 tak je to super.Problem bol ze v triede mi vzdy niekto nesadol a tak som vzdy mala strach.Vystupovat, odpovedat a tak dalej.Kazdy si myslel ze som tichá, ze teda som najradsej ticho, takze sa ani so mnou nebavili.Ked som ale stretla v meste nejake holky a zacali sme sa bavit, tak som kecala jedna radost.Oni len kukali, ze co.Lebo si mysleli ze som ticha.Som tiez introvert???Ci co to je???
Introvert prirodzene tiez moze mat dobrych kamaratov :-)
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
