Psychická porucha?

Zdravím, potrebujem poradiť... Mám 15 a už od útleho detstva som "samotárka"... Najskôr mi nevadilo byť sama so sebou ako dieťaťu napr. v škôlke, v družine atď.. Ako dieťa som podľa rodičov bývala ukecaná.. No školou sa to zmenilo.. Poslednou dobou ma tá samota ale začína trápiť... Mám síce 1 kamarátku v triede, ale tým to zhaslo.. Skončí škola a skončíme aj my ako kamarátky... a na strednej budem znovu sama.. Von nechodím. Zvyšok triedy sa so mnou baviť nechce, alebo skôr si myslím, že by sme si nerozumeli... Problem je, že si neviem nové priateľstvo nijak nadviazať... Totižto v spoločnosti ľudí nikdy neviem čo povedať, neviem začať konverzáciu, a ani sa do nej zapojiť... Myšlienky mi ako keby v tej chvíli odídu a ja som len ticho, a keď niečo poviem, tak riadnu kravinu a aj to potichu.. Prípadne keď chcem povedať niečo vtipné tak to poviem takým hlasom, že to vtipné nepríde... Preto sa už radšej ani nesnažím... Keď som osamote, myšlienky mi prúdia jedna radosť... Nenávidím sa za svoje správanie...