Dlhodobo som sa liečila na depresiu, úzkosť, problémy s alkoholom, panické záchvaty - trúfam si naznačiť, že to najhoršie je už za mnou. X rokov terapie podporovanou liekmi (povedz mi liek, a ja ti poviem, ako dlho som ho užívala) vyústili v niečo, čo ani neviem opísať - lieky neberiem už druhý mesiac a som stabilizovaná. Depresiu necítim ,úzkosti sa mi vyhýbajú, cítim dokonca radosť z veci, ktoré robím, z ľudí, ktorých mám vo svojom živote, pred nedávnom sa zapísala na školu, proste...jeden by povedal, že načo sem potom píšem. No a to je to. Od puberty nepoznám nic ine, iba utekanie pred realitou, sledovanie jedného seriálu dokola, aby som nejako prečkala ten čas medzi vstávaním a spankom, prehlusila tie myšlienky. Veci, ktoré som predtým mala rada, som úplne vypustila. A teraz, keď moja hlava dokaze "normálne" fungovať - neviem, čo so životom. Akoby všetok ten čas, čo som premrhala depkami, teraz by som najradšej skúsila všetko, ale ten čas je tak obmedzený, že radšej nezacnem nič. Chyba mi zmysel života, niečo, čo by ma nadchlo zo samej nátury, chyba mi ten život, ktorý by som umiestnila do mojej prazdnej schránky...akoby po vymiznuti príznakov depresie ostalo veľa miesta a ja neviem, čo s ním...nie som z toho depresívna, ale cítim sa veľmi prázdno, aj keď na druhej strane, radšej prázdnota, ako táto psychická choroba.
Ak sú tu ľudia, ktorým sa podarilo niečo podobné, ako ste sa s týmto vysporiadali? Kde ste začali hľadať? Viete mi možno poradiť nejaké knihy, ktoré o tejto téme rozmluvaju?
Čo so životom po prekonaní depresie
Nemusis si kupovat ziadne knihy od kadejakych autorov, uvedom si najma to, ze tento aktualny svet je civilizovany len z casti, nie totalne. Ak sa podla toho zariadis, tak pozijes dlhsie, ak nepojdes proti prudu, tak ta to rychlo dobehne a doplatis na to presne takisto ako kopec inych ludi. Nedavaj na rady inych, neboj sa chorob a rob co ta bavi.
Ono to ma svoje caro ak nenajdes knihu s tvojim osobnym problemom a aj tak sa dostanes dalej.
Ak vidis a citis to co ti chyba ako problem, skus na to pozriet inak. Nezaplni to prazdnotu, ale ty jej das inu funkciu, pouzi to k svojej vyhode. Pouzi ju ako indiciu, voditko pocitu ktory nezabudnes (teda ak sa pre to jedneho dna nerozhodnes ak sa ta prazdnota zaplni dostatocne, budes mat tu volbu).
Pouzivaj to ako nastroj ktory sa zatial ako jediny skutocne a nefalsovane dotyka tvojej podstaty.
A skus serial Rick and Morty
A nie je zaco
Príspevky od tohto používateľa boli zablokované, na základe opakovaného porušovania pravidiel diskusie.
Hud.nastroj to je najvernejsi kamarat, zober gitaru - nie drogy. Lobda ta rychlo omrzi. Gitara je dobra zena, 'povie' len to, co chces, aby povedala, ma krasny, dlhy krk, malu hlavu (Lada ma...) a velke telo. A nikdy ti nepovie, aby si vyniesol smeti. Ale co je podstatne, ze gitara nikdy nedzenderuje, nemeni casom pohlavie. Vykasli sa na choroby, na to sme sa nenarodili, aby sme ich stale riesili.
Vďaka všetkým za postrehy,
V Boha neverím a keď som kedysi, tak po tomto všetkom určite nezačnem, pretože to nebol on, kto mi pomohol, ale ďakujem aj tak.
Pomáhala som si seriálom Futurama, mám rada tento typ humoru a veľakrát má dokázal povzbudiť aj v tých najhorších chvíľach.
Snažím sa robiť momentálne v živote hocičo - okrem práce a momentálne aj školy, chodím na dosku, na hudobný nástroj znova, čítam knihy a sledujem seriály a filmy, občas niečo vysivam, chodím na fitka, starám sa o rastliny, zvieratko...ono sa to zdá veľa, keď to píšem, ale fakt je, že mi chýba v živote niečo, do čoho by som dala dušu. Niektorí ľudia ju dávajú do kariéry, a ti ja nechcem. Iní majú zase rodinu a to je tak intímna vec, že som sa ešte neodhodlala (ťažké detstvo, atď.).
Zvykla som v knihách hľadať odpovede, ale chápem, že je to tak individuálne...tak mám pocit, že každý deň len prežívam, aj keď zvládnem kopu veci. Nič z nich mi nepride, že má význam. Ale nechcem znieť negatívne, v konečnom dôsledku som rada, že toto jeho najhoršie, čo ma momentálne trápi a v budúcnosti sa mi už psychóza nevráti...
Funeral director, špeciálne vdaka, tvoje slová sa dobe čítali.
Mozes byt cokolvek ak nevies co to ma byt, vypln si zivot tym co pokladas za dobre a uzitocne. Nic moc ti to neda k tvojmu hlavnemu problemu, ale aspon ti to da ruk dobry argument ak sa pochybnosti minulosti ozvu.
Zdokonaluj sa po vsetkych strankach, to co si mala predtym raz zadarmo ma zrazu az nedosiahnutelnu hodnotu a same bez prace nepride. Mozes byt cokolvek, malo ludi dostane taku sancu.
Staraj sa o svoje zdravie ak si si este nezvykla pocas zapasu s depresiou. Potrebujes cas, cim viac casu mas tym lepsia sanca, ze na to stihnes prist. Aj 5 minut na konci zivota za to stoji, urcite si pamatas pocit toho co ti chyba. Cez zaciatok ta toto dostane, neskor tomu porozumies a prestane ta to trapit.
Konkretne kniha pre teba neexistuje pretoze by si ju musela napisat ty spolu s dalsou ako s tou tvojou pri citani nezabit seba alebo niekoho ineho a to je tiez zneuzitelne. Rozsir si vseobecny zaber vedomosti, knihy, cokolvek, chod do hlbky kdekolvek ti napadne nechaj tomu volny priebeh, si slobodna osoba. Dosiahni predtym nedosiahnutelne ak si nieco take predtym mala len pre uistenie, ze mozes a za co to stoji. Skola? Preco nie. Neprestavaj hladat. Si k tomu mierne odsudena. Ak raz dosiahnes k uvedomiu si predstavy toho co chces make it or die trying. Doslovne. To je nepodstatne co z toho sa stane, tak ako cas, cas nie je tvoj problem, cas je nepodstatny. Ak ti chyba, budes ho mat, ak nie, nepotrebujes ho pretoze ho mas a vlastnis. Nauc sa relaxovat (po depke sa to musis ucit odznova a spravnejsie, usit si to na seba) nic ti neujde.
Osoba ktora sa vynori z depresie je v niecom ina ako ta co sa v nej rozplynula. Mas potencialniu sancu priniest odtial osobu ktora neexistovala, ktorej dizajn je na tebe pretoze nikto jej nemoze nacuvat lepsie ako ona sama a nikto ju lepsie nepozna. Mas slobodu rozhodnut sa pre cokolvek aj najnemoznejsie veci, pretoze nemozne si uz raz dokazala. Alebo len tak zit a tesit sa z malickosti. Alebo oboje. Vsetko je na tebe.
Daj si naindulovaný prst do svojej bravčovej prdele...
Treba sa vediet tesit z malickosti, mna napr.dnes velmi potesilo, ze po velkej potrebe som bol o 6 kilo lahsi. Dat to von, to uz nebola malickost, to nepopieram, az akoby sa mi slzy pocas tohto procesu, tlaku tisli do ocu. Ale dal som to! Pre krasu treba vazne trpiet ha ha.
